Choď na obsah Choď na menu
 


Staroslovienska bukvica

10593056_10202857407218242_7238537337031020612_n.jpg

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Staroslovienska bukvica,písmo našich predkov a jedno z najstarších písiem na svete,ktoré zničili resp.prepísali nám už známi dvaja "vierozvestcovia" v 9.storočí,aby Slovienov odtrhli od našich koreňov a od starej viery... Je to písmo,ktoré má obrazový a duchovný význam narozdiel od dnešnej latiny,ktorej duchovná hodnota je podľa Slovienov vraj nulová.

Najviac znakov zo staroslovienskej bukvice sa zachovalo v azbuke ktorú používajú Rusi, ktorá má už aj tak dosť "oklieštenú" podobu aj vďaka boľševikom.

Je tam niekoľko nosových samohlások, ktoré boli schválne odstránené vďaka kresťanskej dogme lebo obsahovali vyššie energetické frekvencie.

STAROSLOVIENSKA BUKVICA

 

Mnohí si dajú otázku načo dnes, v tak veľmi uponáhľanom svete, potrebujeme vedieť akou rečou hovorili naši dávni Predkovia? Je stará a zložitá – ale práve v tom to je. V spoločnosti sa všetko zrýchľuje ale zrýchľovanie znamená zjednodušovanie jazyka. Ale o to im ide – so zjednodušovaním jazyka prichádza zákonite aj zjednodušovanie našich myslí. A naozaj chceme ísť touto cestou?
 
Ide o to čo ostalo nám z obrazovo bohatého a mohutného jazyka našich Predkov, Slovienov – ale aj o to, čo budeme schopní odovzdať našim potomkom my sami. Sme povinní uchovať a uviesť do života to, čo nám prenechali naši Predkovia, pretože nám odovzdali bohaté následníctvo dejín - aj našich dejín – do ktorých môžeme opätovne vstúpiť skrz poznanie prastarej, Staroslovienskej Bukvice.
Poznanie nášho prastarého jazyka a prastarej literatúry našej Vlasti je možné jedine pri poznaní dejín a kultúry Slovanského národa. Len a jedine v takomto prípade možno porozumieť etymológii slovienskeho jazyka.
 
Cyril a Metod v skutočnosti nezaložili slovanské písomníctvo, ale cirkevno-slovanskú azbuku pre kresťanské cirkvi v zemiach Rusov, t.j. Slovienov. Za základ vzali už dávno existujúcu Bukvicu, ktorá pozostávala zo 49 bukiev. 5 bukiev z nej ubrali, štyrom dali grécke názvy a začali prekladať z gréckeho jazyka do nimi «vynájdeného» jazyka. Odobraté bukvy odovzdávali hrdlové a nosové zvuky. Boli pre nás potrebné, pretože tieto zvuky aktivizovali deviatu čakru, t.j. aktivovali kanál spojenia s Vyšším Svetom, t.j. Svetom kam pred nami už odišli naši Predkovia, s ktorými sme takto schopní stále udržiavať spojenie. Trvalo tisícročie, kým sa poznanie o existencii čakier dostalo k nám opäť z Východu. Všetko nové je iba dobre zabudnuté staré. Lenže žltá rasa má iný energetický systém ponímania sveta, menší počet kanálov vnímania a menší počet čakier – iba 7. Ale pre nás 7 aktivizovaných čakier predstavuje stále neúplne fungujúci systém, hoci pre žltú rasu už možnosť nadľudských schopností...
 
No týmto sa «korekcia» slovanského písomníctva ešte zďaleka neskončila. Na našom území môžeme s určitosťou hovoriť o používaní staroslovienskej bukvice minimálne do r. 991. Podľa údajov z diela Maura Orbiniho (podrobnejšie už opísaného v inej sekcii) z r. 1601, samostatná existencia Veľkého kniežatstva Moravského skončila až r. 991 smrťou posledného nezávislého vládcu na našom území, ktorý sa volal Sveulado. Maďari teda v žiadnom prípade neobsadili celé územie, ako to potvrdzuje aj Orbini: "A vydržalo ono kráľovstvo až do leta 991, v ktorom zomrel kráľ Sveulado, ovládli toto územie Maďari, Poliaci a veľkú časť Česi." Z textu je teda jasné, že Maďari, hoci do našej lokality prišli skôr, ešte dlho nemohli ovládnuť naše územie. Tento rok je však ako dátum už veľmi príznačný. V r. 988 vpustil vierolomný knieža kyjevský Vladimír na územie Kyjevskej Rusi križiakov, ktorí začali pokresťančovať Slovanov. Pokresťančovanie trvalo do r. 1000, teda niekedy po smrti posledného kráľa Veľkého kniežactva Moravského Sveulada r. 991 vstúpili križiaci aj na naše územie. Pod šírením kresťanstva je potrebné ponímať doslovné jatky Slovanov a fyzickú likvidáciu našej prastarej písanej kultúry, t.j. zdrojov našej Viery - Slovansko-Árijských Véd. Na Kyjevskej Rusi vyvraždili 9 miliónov obyvateľov z celkového počtu 13. Ostalo iba 4 milióny ľudí, väčšinou starci a deti. Starí ľudia čoskoro aj tak vymreli a deti boli odovzdané na prevýchovu do kresťanských kláštorov. A toto presne sa odohralo aj u nás. Tým docielili, že sotva kto si už niečo v dospelosti pamätal na Vieru svojich rodičov. Na našom území došlo vzápätí aj k zavedeniu latinky a postupnému odkláňaniu sa od staroslovienskeho jazyka. Ale ani v Rusku neostala Staroslovienska Bukvica v pôvodnom stave. Ďalšie zásahy do nej vykonal najmä Peter I., potom Nikolaj II., no najzávažnejšie zmeny vykonali až komunisti po uzurpovaní moci v krajine. Nakoniec ostalo z pôvodných 49 bukiev dnešných 33.
 
V staroslovienskej bukvici mal každý symbol svoj určený obraz. »OBRAZ», ako súhrn rozličných poznatkov, spájal do konkrétneho opisu ľubovoľný predmet alebo jav. Tieto obrazy sa medzi sebou spájali, a tak vytvárali jediný obraz slova. Preto v takom prípade hovoríme, že môžeme porozumieť tomu zmyslu, ktorý do obrazu vložili naši dávni Predkovia.
Preto najmä dieťa, v ranom štádiu vývoja poznávania sveta - ak bude v kontakte s našim prapôvodným jazykom - je schopné preniknúť do hĺbkovej podstaty ľubovoľného obrazu vrátane obrazu mysle, čím môže obísť druhostupňové, neskoršie nadobudnuté významy.
 
 
Aby sme si trochu priblížili bohatstvo nášho prastarého jazyka, použime ako príklad slovo, ktoré dnešná, nielen boľševikmi upravená azbuka zapisuje ako "МИР". Latinkou slovo foneticky prepíšeme ako "MIR", čo vo všeobecnosti prekladáme ako "MIER" alebo "POKOJ". Očividne nejednoznačné slovo, keďže na jeden zápis má dva významy. Vec sa ale úplne zmení, ak to, čo vieme latinkou alebo azbukou napísať iba ako MIR, napíšeme staroslovienskou bukvicou. Takže tu sú zodpovedajúce významy:
 
          Stav bez vojny;
 
       Vesmír;
 
       Občina;
 
     Olej ľúbeznej vône;
 
    Miera času.
 
Znalosť pred cyrilo-metodskej bukvice značne uľahčuje a zrýchľuje schopnosť vniknúť do našej minulosti a aj hĺbkové pochopenie nášho dnešného jazyka. Aj tu môže niekto namietnuť že načo. Ale pripomeňme si prastaré príslovie: kto nepozná históriu je odsúdený na jej opakovanie...
 
Ako Slovieni sa môžeme iba radovať, že naša prastará, Staroslovienska Bukvica sa do dnešných dní zachovala, lebo ona predstavuje veľký pamätník písomnosti. Obsahuje poznanie, ktoré sa k nám dostalo z hlbiny vekov. Je v nej skrytá sila a moc Veľkého Slovienskeho, a teda zároveň Slovenského aj Ruského jazyka. Bukvica nám odkrýva a prinavracia stratené a zabudnuté. Táto forma písma nikde nezmizla, žije ďalej v našej kultúre a krvi. Toto písmo vám pomôže nadobudnúť nový svetonázor a odkryť to bohatstvo, ktoré v sebe tají naša reč. Slovienskym jazykom je možné vyjadriť najjemnejšie odtiene myšlienok, odkryť najhlbšie zmysly.
 
Súčasná ruská azbuka sa líši od staroslovienskej bukvice, ktorá sa používala v slovanských zemiach dávno pred príchodom Cyrila a Metoda. Súčasný ruský, rovnako ako slovenský jazyk stratili nielen svoj pôvodný význam a tvary, ale najmä obrazový význam.
 
V tie dávne časy bukvy odovzdávali nielen Obraz a Podstatu, ale označovali aj čísla. Z toho dôvodu sa nad bukvu umiestnil znak, ktorý poukazoval na to, že bukva je použitá ako číselné označenie. Všetky matematické výpočty sa viedli v takejto forme.
 
Dnes sa môže kdekto spýtať: načo dnes potrebuje Starosloviensku Bukvicu? Odpoveď je veľmi jednoduchá, je to obrovské bohatstvo, ktoré v sebe ukrývajú naše, slovanské jazyky. Toto poznanie pomôže odkryť pôvodnú podstatu slov a zorientovať sa vo vlastnom pôvode.
 
 
 
 
AZ
JA som to – človek s jeho vnútorným poznávaním samého seba. Je to Boh žijúci a budujúci na Zemi. 
 Zvuk:
A
 Číslo:
1
 
 
Bohovia
Množstvo Bohov v prastarej slovanskej kultúre, ktorí riadia všetko existujúce na Zemi a na Nebesiach. Sú to tvorcovia, majúci svoje Ciele a svoju Vôľu.
 Zvuk:
B
 
 
Védy
Vedieť ale znamená poznať. Ja viem, ja vládnem informáciou.
 Zvuk:
V
 Číslo:
2
 
 
Hlaholiť
Hovoriť, predávať informáciu druhým ľuďom.
 Zvuk:
G
Číslo:
3
 
 
Dobro
Dobré činy, otvorenosť, ostražitosť, správne postupovanie človeka.
 Zvuk:
D
Číslo:
4
  
 
Bytie
Je to forma života, v ktorej Človek, žijúca úroveň, ktorú on dosiahol. 
 Zvuk:
E
 Číslo:
5
 
 
Zväz
Predloha, určenie.
 Zvuk:
JE
 
 
Život
Samotný život Človeka, jeho tvorivosť, budovateľské činy.
 Zvuk:
Ž
  
 
Dosť, veľmi, vrchovato.
 
 Zvuk:
DZ
 Číslo:
6
  
 
Zhmotnenie energie budovania. Nebeské teleso pohybujúce sa okolo svetelného zdroja odrážajúc jeho žiarenie.
 
 Zvuk:
Z
 Číslo:
7
  
 
Zväz
Zjednotenie, jednota. 
 Zvuk:
Í
 Číslo:
8
  
 
Vesmír
Systém svetonázoru, všetko existujúce v prírode, svety.
 
 Zvuk:
I
 Číslo:
9
 
 
Občina
Spojenie ľudí spojených záujmami a prácou.
 Zvuk:
I
polokrátke
 
 
Herv
Duševné, prekrásne, neobyčajné.
 Zvuk:
H
  
 
Objem ľubovoľnej veličiny, buď kvapka alebo oceán.
 
 Zvuk:
K
 Číslo:
20
  
 
 Svetoví ľudia, občinnosť.
 Zvuk:
L
 Číslo:
30
  
 
 Myslenie
Dumať, rozmýšľať.
 Zvuk:
M
 Číslo:
40
  
 
 Náš
Je to vnútorný stav človeka. To naše, blízke, rodné, rodové.
 Zvuk:
N
 Číslo:
50
  
 
Niekto, niečo. Oddelenie Svätého od zemského.
 
 Zvuk:
Ó
 Číslo:
70
  
 
Stav bez vzbury, nepohyblivosť, nečinnosť, neprítomnosť pobúrenia a obáv.
 
 Zvuk:
P
dlhé
 Číslo:
80
  
Reč, forma stýkania sa ľudí pomocou jazyka.
 Zvuk:
R
tvrdé
 Číslo:
100
  
 
Vyslovená myšlienka. Idea, materializovaná do sveta. Zo slov pozostáva reč - je to prostriedok stýkania sa ľudí.
 
 Zvuk:
ES
 Číslo:
200
  
 
Potvrdenie zhora, ustanovenie, nariadenie, určenie. "Tak bolo, tak je, tak bude!"
 
 Zvuk:
TE
 Číslo:
300
 
 
Volanie, pozývajúci hlas privolávajúci zvuk.
 Zvuk:
U
  
 
Vnútorné volanie srdca. Silné duševné prežívanie, pobádajúce k činu.
 
 Zvuk:
OU
 Číslo:
400
  
 
Hrdosť, pocit vlastnej dôstojnosti. Svedomitosť (t.j. stav podľa svedomia), priamodušie, neúplatnosť, bez zvrhlosti, pravdivosť, blahorodstvo. 
 Zvuk:
F
tvrdé
 Číslo:
500
  
 
Harmónia, svetová vyrovnanosť. Všeobecné vzájomné spojenie a súlad vo svete.
Božský poriadok.
 
 Zvuk:
CH
 Číslo:
600
 
 
Doteraz, konečný výsledok, koncovka, dosiahnutie cieľa.
 Zvuk:
OT
  
 
Určený cieľ, systém úsilia k zameraniu sa.
 
 Zvuk:
C
 Číslo:
900
  
 
Krásny, červený, prekrásny.
 
 Zvuk:
Č
 Číslo:
90
 
 
Tíšina, ticho, priestor, pokoj.
 Zvuk:
ŠA
 
 
Hustota, hlbina vzletu mysle, rôznosť obrazov, neurčený stav.
 Zvuk:
ŠT
 
 
Tvrdosť, budovateľská činorodosť, utvorenie čohokoľvek v procese konania.
 Zvuk:
O
krátke
 
 
Jednota, spojenie.
 Zvuk:
Y
mäkko
 
 
Utvorený život, ktorý je Bohom daný nám.
 Zvuk:
E
krátko
 
 
Božské spojenie.
 Zvuk:
IE
 
 
Pohyb za hranicami základného prúdu.
 Zvuk:
JU
 
 
Tieto bukvy sa používajú keď je reč o Vyšších Nebeských pojmoch, ktoré stoja nad zmyslami.
 Zvuk:
A
krátke
 
 
 Zvuk:
IE
krátke
 
 
 Zvuk:
OM
 
 
 Zvuk:
E
nosové
 
 
 Zvuk:
E
krátke
nosové
 
 
 Zvuk:
JO
krátke
nosové
   
 Zvuk:
O
krátke
nosové
 
  
Duch.
 Zvuk:
KS
 Číslo:
60
 
 
Duša.
 Zvuk:
PS
 Číslo:
700
 
 
Jednota ducha. Sila, s pomocou ktorej je človek schopný ísť po svojej životnej ceste.
 Zvuk:
F
Mäkko
 Číslo:
9
 
 
Stav rovnováhy, súzvuku a súhlasu. Dobrota a milosrdenstvo.
 Zvuk:
I
mäkko

 

 
Miera času.
 Zvuk:
J
 
Pre lepšie porovnanie a teda možnosť si overiť obe znakové sady prinášame Hlaholské a cyrilské písmo podľa rukopisov z 10. – 11. storočia, kde je taktiež viditeľná hlásková a číselná funkcia znakov. Upravené podľa J. Vašicu: LITERÁRNÍ PAMÁTKY EPOCHY VELKOMORAVSKÉ 863-888. Praha 1966, str. 15-16.
 
Všimnime si, že hoci význam prvého znaku, t.j. Az ostal napísaný správne, druhý, t.j. Bohovia vymenili za buky. 

 
 

 

 

 

 

 


PRAVDY SKRYTÉ V PÍSMENÁCH

 
 
PAMäTAJTE, Že za HLt zo zdroja prastarej múdrosti nie je škoda ani svoj zrak dať, lebo vediaci runy bez očí vidí.
BOH ODIN
 
Dnes nie je v móde poznať minulosť a už vôbec nie vlastnú. Vyrástla nová generácia, ktorú naučili pracovať s virtuálnou realitou, tá však pracuje len za prítomnosti elektriny a podľa inštrukcií v angličtine. Keď v stredoveku chcel niekto podať lož v peknom obale, tak ju povedal latinsky. Potom to už znelo oveľa lepšie. Každý vek má svoje, nuž a dnes na to stačí angličtina. Keď za čias tak zaznávaného socializmu nastúpil priemerný žiačik do školy, tak už poznal 3 až 4 tisíc slov. Dnes priemerný žiačik pri nástupe do školy pozná 300 – 400 slov. A to ešte poväčšine našim Predkom neznámych. Zjednodušovanie jazyka znamená aj strácanie pôvodných slov – tie sa «vyradzujú» ako archaické. Nahrádzajú ich slová nové, ktorých už v slovanských jazykoch máme cca 40%. Staré slovanské slová sú bázového významu a sú nevyhnutné na zachovanie Rodovej pamäte. S novými slovami pamäť strácame. Už od kolísky...
 
Väčšinou počujeme odôvodnenie, že toto je rozvoj, ktorý prináša moderná doba. V dnešnom prepise zo Staroslovienskej Bukvice to už nevidno, ale slovo «rozvoj» vzniklo jednoduchou zámenou jednej bukvy, a pôvodné, ešte nezmenené slovo v staroslovienskom jazyku znamenalo – použijeme «archaický» výraz – rozjednotenie. Nie je až tak dôležité, čo si pod týmto slovom – ak vôbec – predstavíme dnes. Zmeny v staroslovienskom jazyku boli vždy cielené a pripravovali ich ľudia, ktorí veľmi dobre poznali funkciu jazyka a zvukov, ktoré patria k jazyku a teda k národu. V tomto prípade sme začali používať slovo, ktoré na úrovni podvedomia pracuje na rozjednotení – koho asi?
 
Pochopiť národ znamená spoznať jeho jazyk, lebo jazyk je svetonázor. Keďže niekde už bolo povedané, že na začiatku bolo slovo – začnime od slova. Každý z nás pozná množstvo skratiek, napríklad NATO, KSČ, OPEC, KDH, SDKÚ, SAD, SAS, ÚNZ, UNESCO, EÚ a mnoho iných. Málokto však vie, že všetky slová začali svoju existenciu ako skratky. Použime ako príklad slovo pôst. Hoci «ô» je typicky slovenské písmeno, nemení nič na podstate slova. Akurát sme si ho v priebehu času trochu prispôsobili. V iných slovanských jazykoch sa povie tiež viac menej tak isto ako v staroslovienčine: POST, t.j. Plné Očistenie Svojich Tiel. Vieme, že okolo živatmy je vyformovaných spolu 9 obálok, fyzické telo je iba jedna z nich. Ako sme už povedali, práve preto používali Slovania ako hračku matriošku – tá skutočná mala práve 9 figúrok. Deti sa najskôr hrou naučili vnímať realitu, ktorá sa im neskôr iba vysvetlila v súvislostiach.

 

Zatiaľ sa neponáhľajme s tvrdením, že to nie je tak. Použime výraz ako dnešní vedci: predpokladajme, že...
 
Dnešné jazyky sú už iba tieňom pôvodného jazyka, hoci sa neraz podobajú ako vajce vajcu, tie nové sú už iba prázdne kraslice. Starosloviensky jazyk je najstarší jazyk na Zemi. Ako tvrdí letopisec Nestor, sloviensky jazyk a ruský jedno je. Slová ako «rusofília» a rusofóbia» sú do nášho jazyka vnesené cudzími tvarmi. Pre našu kultúru sú úplne cudzie. Ak chceme postúpiť ďalej, musíme najskôr vyprázdniť pohár, aby sa dal naplniť novými pojmami. Ale aj tak platí, nové je iba dobre zabudnuté staré. No pohár napĺňajme iba takými pojmami, s ktorými nájdeme vnútorný súlad. Jedine takto sa môžeme dnes oboznámiť so svetonázorom našich Ščurov a Pračšurov. A svetonázor dokazovanie nepotrebuje, veď nestojíme pred prokurátorom.
 
Uveďme si jednoduchý príklad funkčnosti Rodovej pamäte. Opýtajte sa kohokoľvek, či si vie predstaviť, že vôkol Zeme sú umiestnené tri Slnká. Väčšina ľudí s tým nebude mať problém. Pokračujte ďalej a opýtajte sa, či si dokážu predstaviť niečo, čo nikdy nevideli. Odpovedia vám niečo na spôsob, že jednoducho majú predstavivosť a hotovo... A tu im môžete dať jednoduchú «kontrolnú otázku», ktorá je vybratá z Véd. Nech vám opíšu, čo si predstavia pod týmto obrazom: «Choď tam, nevedno kam, poznaj to, nevedno čo».
Tri Slnká vieme opísať, pretože pred niečo viac ako 600 000 rokmi také obdobie na Zemi bolo – je opísané vo Védach. Vtedy tu už naši Predkovia žili, a teda obraz sa preniesol do Rodovej pamäte a každý si ho vie odtiaľ «vybrať», aj keď nebudú všetky rovnaké. Veď ani my nie sme všetci rovnakí. Obraz, ktorý je v Rodovej pamäti sa nám vybaví vtedy, keď prečítame kľúčovú frázu. Na činy našich Predkov nadväzujeme podvedome aj inak. Napríklad, keď vojsko kniežaťa Sama (neraz) porazilo Frankov, tak dodnes – ak sme Slovania – povieme: «Porazili sme Frankov». Ide o to že «my», nie «oni». Vo vojsku bojovali aj naši Predkovia – inak by sme tu neboli. Týmto vyjadruje súnáležitosť k Rodu.
 
Naši Predkovia žili v harmónii s Prírodou a neničili ju. Bol to spôsob života kultúry a nie civilizácie. Preto nám zanechali za sebou inú stopu, než akú zanecháva civilizácia. Znamená to, že ak sa chceme k nej dostať, musíme ju aj inak hľadať. Védická kultúra bola postavená na kvalitatívne iných poznatkoch a ľudských schopnostiach. Dnes posudzujeme odkaz kultúry našich Predkov na základe cudzej skúsenosti. Pripomína to známy príbeh slepcov, ktorí sa hádali o slonovi, pričom každý z nich držal inú časť jeho tela – jeden si myslel že slon je ako chvost, druhý ho považoval za tenké ucho, tretí za hrubú nohu a podobne. Ale máme aj dobrú správu, keď sa človek, ktorý hľadá dozvie Pravdu, tak sa preberie z preludu.
 
Počas poslednej Noci Svaroga nie všetci spali, boli aj takí, ktorí nám zanechali onen povestný čarovný zlatý kľúčik na otvorenie zámku k poznaniu. Ba možno, že ho zanechali na tom najviditeľnejšom mieste. Na to, aby sme ho mohli použiť musíme na sebe trochu samostatne popracovať, no budúcnosť za to stojí.
 
 
Stará forma Slovansko-Árijského písma je postavená na systéme obrazového ponímania, t.j. na princípe odovzdávania celostnej, objemovej mysľovej formy. Obraznosť bukvice je prenesená z rún, pomocou ktorých Predkovia odrážali skutočnosť, ktorá ich obklopovala.
 
 
Ukážka jedného z druhov písma našich Predkov – uzlového. Na obrázku je výraz ŽIVA.
 
 
Ukážka ďalšieho druhu písomnosti našich Predkov, načrtaného na brezovej kôre, preto črty a rezy.
 
 
Runa nie je ani písmeno, ani slabika. Runa je kľúč k tajomnej, hlbinnej podstate javu. Každá runa je unikátny koncept s množstvom samostatných obrazov. Zjednotenie týchto obrazov otvára a rodí nové, samostatné obrazy. Sanskrit je zjednodušená forma Charuny. Ľubovoľná forma Sanskritu, t.j. zjednodušenej formy Charuny obsahuje do 50 samostatných obrazov, ale v pôvodnej Charune je 144 obrazov na runu. Prastaré slovanské písmená, obzvlášť písmená Žrecov, umožňujú odovzdávať slová a obrazy v mnohorozmernej štruktúre, vďaka čomu existuje cesta a dostup k informáciám hlbinného významu. Aby sme dostali obrazy zo starého textu, tak okrem bežného povrchového, významového čítania textu znakov sa vykonávajú ešte 3 tzv. hlbinné čítania. Výsledok každej etapy čítania sa stáva kľúčom k nasledujúcej etape. Potom sa všetky 4 etapy spájajú do jediného textu a vtedy nastáva dešifrovanie hlbinnej informácie matice. Takto máme prístup k všeobjemnej, informačnej matrioške pre všeobecné použitie.
 
Prosté čítanie je nositeľom, ktoré prostý ľud opakuje v piesňach a hymnách a tak informáciu prenáša zo storočia do storočia. Žreci majú kľúče na rozšifrovanie hlbinnej informácie. Takto v podstate prosto a veľmi perspektívne sa od starých čias zabezpečoval prenos informácie z hlbín minulosti do dneška.
 
Zjednodušené, ale čo do hĺbky obrazov rovnocenné informácie obsahuje v sebe aj Staroslovienska Bukvica. Jej obrezávanie sa však už vykonávalo neraz, začalo Cyrilom a Metodom a svoje urobili aj boľševici v časoch revolúcie v Rusku. Boľševická vláda reformou Lunačarského vnútila ruskej azbuke zmeny takého rozmeru, že definitívne prestala byť obrazovou a stala sa iba fonetickou abecedou. Abeceda už nie je schopná zabezpečiť ani jednoduché, povrchové sčítavanie obrazov. Takže pojem «Pravdy skryté v písmenách» je už dnešnej verejnosti neznámy pojem.
 
V minulosti existovalo nemálo spôsobov spoznávania obrazov, jedným z nich bol aj tabuľkový zápis, t.j. umiestnenie znakov do tabuľky dávalo možnosť vidieť obrazy objemovo a mnohoobrazne.
 
 
Použijeme jednoduchý príklad na ukážku povrchového čítania a vytvoríme tabuľku 7x7 štvorčekov, ktoré vyplníme znakmi Staroslovienskej Bukvice a dodržíme základné pravidlá . Nebudeme sa sústreďovať na jednotlivé symboly, ktoré dané znaky predstavujú, ale na obrazy. Pri horizontálnom, vertikálnom a diagonálnom čítaní tabuľky nájdeme 28 celistvých, matematicky presných textov, ktoré generuje tento systém zápisu.
 
 
Použijeme len niekoľko príkladov pre vysvetlenie. Najskôr začneme horizontálne, prvým riadkom tabuľky.
 
 
Vo významovom preklade do dnešného jazyka, slovenčiny, by to bolo:
 
Ja Bohov poznám,
hovoria Dobro,
ktoré je Život (existencia).
 
 
Prvá diagonála pri preklade do slovenčiny podáva ďalší Obraz Pravdy:
 
Asi sú múdri
Ustoje tvoria
Rodom
(pre život) v čase.
 
 
Prvé vertikálne čítanie:
 
As žije ako
Slovo celistvé
Zostúpilo dole a
upevnilo sa
všade.
 
 
Príklad ďalšej vertikály:
 
Bytie
Občinné
spočíva
na cestách,
ktoré spájajú všetko jestvujúce
(Prírodu).
 
 
A ďalší z príkladov horizontálneho čítania:
 
Život Hojný na Zemi
Harmonizuje aj s Vesmírom
aj s Občinou, Tvoriac
Strom Stavby Vesmíru.
 
Pretože ide o preklad obrazového významu, nemusí mať horeuvedený názorný preklad absolútnu formu takú, ako je uvedená. Každý, kto hľadá môže nájsť «svoje» odtiene, ale zápisy tak či onak uchovávajú v sebe množstvo jasných a prostých poslaní. Odrážajú podstatu Slovansko-Árijského svetonázoru. V samotnom jazyku je uložená axiomatika života. Jedno je však isté, toto sú presne tie isté Pravdy skryté v Písmach, ktoré vedeli aj naši Predkovia.
 
Poznáme príslovie: Povedz mi, s kým sa kamarátiš a ja ti poviem kto si. Toto prastaré príslovie vyjadruje príčinu rezonancie podobnosti. «JA» funguje skrz prostredníkov, ktorými sú rôzne telá s rôznymi nosnými frekvenciami. Čím vyššie je poznanie, tým vyšší je rozsah frekvencií rezonancií a väčšie množstvo tiel sa rozoznáva na základe vzájomného účinku «JA». Individuálnosť sústreďuje pozornosť na jedno telo, Osoba na množstvo. Aby dosiahla rezonanciu s množstvom je potrebné poznať množstvo a dať mu vôľu byť samým sebou, t.j. v plnej miere uznať nevyhnutnosť rôznych uhlov pohľadu.
 
Úsilie o nadobudnutie vlastníctva nad bežné ľudské potreby je znakom nevzdelanosti. Je to údel primitívnych individuálností existujúcich na úrovni genetiky a mechaniky reflexov. Ak by ste sa chceli maximálne čestne a poctivo ohodnotiť, vyjasnite si, aké sú vaše skutočné želania. Bude to diagnóza t.j. bod, na ktorom začína púť k Chrámu Vesmíru.
 
Každý z nás si určite pamätá, keď ako dieťa sa vrátil z vonku tak rodičia ho poslali si umyť ruky. V podstate ide o prastarý príkaz Boha Perúna:
 
UMÝVAJTE SI PO SVOJEJ PRÁCI RUKY, LEBO KTO SI RUKY NEUMÝVA, TEN SILU BOŽIU STRÁCA.
 
Ako sme si už povedali na začiatku, slovo pôst je skratka slov: Plné Očistenie Svojich Tiel. V skutočnosti je v staroslovienčine za písmenom T ešte tvrdý znak, ktorý sa používa na zdôraznenie predchádzajúceho výroku, takže plný význam slova je: ПОСТЪ, t.j. Plné Očistenie Svojich Tiel Tvoriace.
 
 
Ako sme povedali, tiel máme viac. Aj toto je jedna z vecí – podobne ako umývanie rúk – ktorú sme mali od detstva na očiach, ale spojitostiam sme nerozumeli. Zjednodušene, každý z obalov človeka má svoje špecifické formy komunikácie. Ale jazyk je vo vesmíre iba jeden, je to OBRAZ. Aj on sa vždy musí udržiavať v čistote ako ruky a myšlienky. Zašpinenie jazyka štrukturálne zanáša mysľové formy, čo vedie za sebou ďalšie skazenie jazyka, mysle, a teda degradáciu.
 
Takto Príroda, z koncepčných dôvodov, obmedzuje prístup k svojim «systémovým súborom», a preto náš hlavný komutátor – mozog – napĺňa svoje funkcie iba na cca 5%. Ale aj napriek týmto tvrdým podmienkam neprestal náš jazyk napĺňať svoju hlavnú, prírodnú misiu: odovzdávanie obrazov. Preto prastaré obrazy, aj napriek násilnému pokresťančovaniu a latinizácii v minulosti stále v sebe svoje obrazy nesú. Najviac to je vidno v slovanských jazykoch, ale určitá miera univerzálnosti významu ostala – napriek všetkému – aj v ostatných jazykoch. Treba chápať a rešpektovať jednotu tvorenú rozdielom názorov, ale nie podstaty.