Choď na obsah Choď na menu
 


Grécka mytológia-Bohovia Olympu

Grécka mytológia a Olymp

Keďže gréckych bohov je veľmi veľa,ponúkame Vám aspoň tých najhlavnejších.

Grécka mytológia je radostná, vychádza z prírody a radostného pozemského života; bohovia sú ľudskej podstaty i s povahovými chybami, nič nie je na nich posvätne velebného; nie sú všemohúci ani vševediaci, i nad nimi vládne Osud. Ľudia si o nich rozprávali mnohoé príbehy, legendy, či báje a tým ich prezentovali ako autority, ktoré treba uctievať, ale aj ako dobrých radcov. Ak sa stala nejaká pohroma (väčšinou neúroda alebo hladomor) dávali to za vinu ľuďom, ktorí si bohov dostatočne neucitili.

S gréckou mytológiou však nesúvisia len bohovia a náboženstvo, ale aj predstava vzniku sveta a neskoršieho zrodenia vlastných božsiev. Podľa tohto starovekého národa bol na počiatku Chaos: bezodná prázdnota alebo zmätok živlov; a prvou pôsobivou silou na svete bol Eros, teda „Láska“. Z chaosu sa zrodili Nyx, Erebos, Tartaros a Gaia, alebo tiež „Zem“, ktorá porodila Urana, ktorý predstavoval „Nebo“. Títo dvaja boli manželia. Potom Uranos objal Gaiu, a z tohto objatia vznikli Hekatoncheirovia, „storukí obri“, (Briareos, Kottos a Gyes). Potomkami týchto boli Kyklopi, „guľatookí“ obri, (Brontes, Steropes a Arges), ktorí mali jediné guľaté oko uprostred čela. (Oni zhotovujú Diovi blesky vo svojich podzemných dielňach pod vedením Hefaista.) Sám Uranos sa zhrozil nad svojimi príšernými deťmi; spútal ich a zvrhol do Tartaru, priepasti rovnako vzdialenej od Zeme ako Zem od Neba. Ďalší synovia Urana a Gaie sú Titani: Okeanos, Koios, Hyperion, Krios, Iapetos a Kronos. Dcéry Urana a Gaie sú Titanky: Tethys, Rhea, Themis, Mnemosyne, Foibe, Dione a Theia.

Gaia sa hnevala na Urana, že jej prvé deti nahádzal do Tartaru, a preto nahovorila Titanov, aby sa mu pomstili. Titani sa dali presvedčiť - len Okeanos sa k nim nepridal - a najmladší z bratov, Kronos, prijal od matky kosák, zmrzačil otca a tým oddelil Nebo od Zeme. Z krvi, ktorá kvapkala z Uranovej rany na Gaiu, sa zrodili Erínye (lat. Fúrie), bohyne pomsty a výčitiek svedomia: Allekto - „neustávajúca“, Tisifone - „pomstiteľka vraždy“ a Megaira - „nežičlivá“. Titani zbavili Urana moci, svojich súrodencov vyviedli z Tartaru a vládu odovzdali Kronovi. Kronos potom uvrhol do želiez storukých bohov a Kyklopov a oženil sa s Rheou. Keď Uranos a Gaia predpovedali, že ho vlastné dieťa zbaví vlády, pojedol všetky svoje deti hneď, ako sa narodili: Hestiu, Demeter, Héru, Hádesa a Poseidóna. Preto keď Rhea čakala svoje najmladšie dieťa Dia, skryla sa pred Kronom na ostrove Kréta, a keď sa Zeus narodil, zabalila do plienok kameň a podala ho Kronovi, ktorý ho prehltol. Zatiaľ sa o malého Dia starali pastieri. Neskôr si Rhea zobrala svojho syna naspäť na Olymp, Palác bohov. Dia predstavila Kronosovi ako nového posluhovača. V noci potom Rhea a Dio pridali do Kronosovho nápoja horčicu. Kronos zvracal a vyvrátil všetky svoje deti, lebo keďže boli bohovia, Kronos ich nemohol stráviť. Tak sa stalo, že v opačnom poradí uzreli po druhý raz svetlo sveta. Potom začal Zeus vojnu proti Kronovi a Titanom. Táto vojna trvala už desať rokov, keď Gaia predpovedala, že zvíťazí ten, kto si zavolá na pomoc zajatcov Tartaru. Zeus vyslobodil Kyklopov a storukých obrov. Kyklopi zhotovili pre Dia blesk, pre Háda prilbu, ktorá ho robila neviditeľným, a pre Poseidóna trojzubec. V strašnom boji, ktorý sprevádzalo hromobitie otriasajúce nebom a zemou a príšerné burácanie mora, Zeus premohol Krona a ostatných Titanov, zvrhol ich do Tartaru a ustanovil storukých obrov za ich strážcov. Traja Kronovi synovia si potom lósom rozdelili vládu nad svetom tak, že Zeus vládol v nebi, Poseidón na mori a Hádes v podsvetí. Zem a Olymp boli spoločné všetkým bohom. V boji Titanov postihol Diov hnev z mladších Titanov len Menoitia: Zeus ho zároveň s Kronovými bratmi zvrhol do Tartaru. Styx, ktorá so svojimi štyrmi deťmi Víťazstvom, Silou, Násilím a Žiarlivosťou pomáhala Diovi, dostala za odmenu tú česť, že najposvätnejšou sa stala prísaha, ktorú niekto vysloví pri vodách jej rieky, čo sa rútia zo skaly v podsvetí.

 

Potomkami Titanov sú:

  • dcéry Okeana a Thetys: tritisíc Okeaníd, Asia, Styx, Elektra, Doris, Eurynome, Amfitríta a Metis
  • dcéry Koia a Foibe: Asteria a Léto
  • deti Hyperiona a Theie: Eos - „Zora“, Hélios - „Slnko“ a Seléna - "Mesiac"
  • deti Kria a Eurybie (dcéry Ponta): Astraios, Pallas a Perses
  • synovia Iapeta a Asie: Atlas, Prometeus, Epimeteus a Menoitios
  • deti Eos a Astraia: Vetry a Hviezdy
  • dcéra Persa a Asterie: Hekate
  • deti Pallanta a Stygy: Niké - "Víťazstvo", Kratos - "Sila", Bié - "Násilie" a Zelos - "Žiarlivosť".

 

Grécki bohovia boli v ich mytológii považovaní za vládcov na Olympe a bolo ich niekoľko desiatok. No z nich bolo „hlavných" len 13, ktorých tiež najviac ucitievali. Boli to títo:

  • Zeus bol najmocnejší spomedzi všetkých bohov, vládca Olympu, boh počasia (boh hromu a blesku) a nebies. Jeho symbol: blesk. Bol tiež vládca ľudí, darca života a ľudských osudov, ochranca zákonov a poriadku. Preto aj boli jeho družkami Themis (bohyňa poriadku), Diké (bohyňa spravodlivosti) a Nemesis (bohyňa pomsty). Mal mnoho mileniek a ešte viac detí, no všetky mal rovnako rád, čo sa nepáčilo jeho manželke Hére.

  • Héra bola bohyňa sobášov a pôrodov. Jej symboly: ľalia, krava, páv. Bola považovaná za bohyňu matku, jej manžel bol Zeus. Keďže jej však bol neustále neverný s inými bohyňami, či dokonca obyčajnými smrteľníčkami, strpčovala jeho deťom život a stavala im do cesty rôzne prekážky a nástrahy.

  • Hádes bol boh podsvetia, strážca mŕtvych, pán podzemného bohatstva. Je Diovým najstarším bratom. Hádes sa stal vládcom Podsvetia, kde neskôr uniesol Persefonu, aby z nej urobil svoju manželku a spoluvládkyňu. Bol neobľúbeným medzi ostatnými bohmi, preto svoju ríšu opúšťal len veľmi zriedka.

  • Poseidón bol boh mora. Otváral pramene, krotil kone a býky. Jeho symboly: trojzubec, kôň a ryba. Je jedným z pôvodných bohov. Bol obľúbený u žien a hoci mal manželku, nebol práve verný. Stal sa otcom mnohých hrdinov a povráva sa, že aj prepredok mnohých rodov.

  • Héfaistos bol vládcom ohňa a sopiek. Kováč a čarodejník. Jeho symbol: nákova. Údajne bol najškaredší boh a kríval, no aj tak mal za manželku Afroditu, ktorú mu "prisúdil" práve Zeus, jeho otec. Ako boh ohňa a olympský kováč vyrobil napríklad aj Achillovu zbroj, Aténin štít, Erosove šípy a dokonca aj Diov chrám.

  • Áres bol boh vojny. Jeho symbol: sup. Bol jedným zo synov Dia a Héry. Bol všeobecne nenávidený a neobľúbený. Sám Zeus ho neznášal kvôli jeho krvilačnosti a hašterivosti. Vo všeobecnosti ho považovali za boha, ktorý najčastejšie porušoval pravidlá. Povráva sa, že počas vojen rád obšťastňoval ženy, ktorých manželia bojovali. Aj napriek tomu všetkému však bol veľmi obľúbeným milencom a mal asi najviac detí.

  • Dionýzos bol boh vína, úrody, plodnosti, divadla. Jeho symboly: vinič, brečtan, leopard, palica ovenčená viničom a brečtanom, roh hojnosti. Bol syn Dia a jeho milenky. Bol patrónom opilcov a povrávalo sa, že oslavy na jeho počesť patrili k najdivokejším v starovekom svete.

  • Apollón bol boh svetla, veštby, poézie, hudby. Zosielal aj liečil epidémie. Jeho symboly: vavrín, luk, delfín, lýra, havran. Je synom Dia a bratom Artemis. Bol nesmierne krásny, no aj napriek tomu nemal u žien veľký úspech. Bol tiež patrónom múz a známy bol svojou súťaživotsťou. Jedným z jeho detí bol aj trácky spevák Orfeus a boh lekárstva Asklepios.

  • Hermes bol boh rečníkov, obchodníkov, zlodejov. Posol a sprievodca duší mŕtvych. Jeho symbol: berla s krídlami. Syn Dia a okrídlený posol bohov. Bol známy svojou vynaliezavosťou a múdrosťou. Vymyslel lýru, čím sa stal patrónom nielen hudobníkov, ale aj vynálezcov.  

  • Aténa (alebo tiež Pallas Aténa) bola bohyňa umenia a remesiel, mieru a vojny. Jej symboly: štít, kopija, oliva, sova. Podľa legiend ju vždy sprevádzala sova a bohyňa víťazstva Niké. Tiež ju považovali za poradkyňu a ochrankyňu hrdinov a najmúdrejšiu bohyňu. Aténa bola jednou z mála bohýň, ktorá nikdy nemala žiadneho potomka a ostala pannou. Vraj sa o ňu pokúšal aj sám Hefaistos, no neuspel.

  • Artemis bola bohyňa zveri, lovu, rastlín, detí. Jej symboly: céder, laň. Je dcérou Dia a sestra (dvojička) Apollóna.

  • Afrodita bola bohyňa lásky, krásy, smiechu. Jej symboly: labuť, vrabec, holub. Bola veľmi krásna, preto sa Zeus obával, že bude predmetom sporov bohov aj smrteľníkov, tak ju vydal za Héfaista. Ona s ním však nikdy nebola šťastná a často ho podvádzala. Povráva sa, že najviac času strávila s Árom, bohom vojny, s ktorým splodila aj Erosa.

  • Demeter bola bohyňa roľníctva, obnovy života. Jej symboly: obilný klas, mak, prasa. Bola sestrou Dia, Poseidóna a Háda. Postihol ju rovnaký osud ako dvoch starších bratov a jej otec ju prehltol. Vyslobodil ju odtiaľ až práve Zeus a keď sa stal vládcom bohov, vyzdvihol ju na Olymp a ustanovil bohyňou roľníctva, aby tomuto umu naučila aj obyčajných ľudí. Dala im aj zákony, ktorými sa mali v novom živote riadiť.

 

Okrem hlavných bohov boli uctievaní aj iní, niektorí dnes známi iní nie. Medzi nimi sú aj títo bohovia a bohyne:

  • Nemezis, ktorá bola bohyňou spravodlivej pomsty. Jej meno sa stalo synonynom odplaty.

  • Nyx bola považovaná za bohyňu noci. Preslávila sa najmä v posledných mesiacoch ako bohyňa zo Školi noci (P. C. a Kristin Castové).

  • Psyché zosobňovala dušu a bola patrónkou spriaznených duší. Bohyňa duševnej krásy, ktorá sa narodila ako smrteľná dievčina, no vďaka zlatému šípu Erosa sa doňho zamilovala. Zeus jej nakoniec daroval nesmrteľnosť.

  • Niké bola bohyňou víťazstva. Pomáhala Diovi vo vojne proti Titanom svojou bájnou schopnosťou predvídania budúcnosti.

  • Thethis (známa tiež ako Tetis) bola morskou bohyňou - nymfou. V dnešnej dobe je známa len ako Achillova matka. Povráva sa, že nesúhlasila so sobášom s Achillovým octom Péleom, tak sa mu zjavovala vo všelijakých podobách (ako had, drak, či oheň), no on vytrval. Thetis napokon neodolala a mala s Péleom syna.

  • Themis bola bohyňou nebezkého alebo prirodzeného poriadku.

  • Diké bola bohyňou spravodlivosti. Spolu s Themis bola vždy pri Diovi, keď "sudcoval". Boli ochrankyne práva a spravodlivosti.

  • Léthé bola bohyňou zabudnutia, podľa ktorej bola pomenovaná aj rieka v podsvetí.

  • Styx je rieka v podsvetí, po ktorej prievozník preváža duše do Podsvetia, ale aj bohyňa prísahy. Zeus ju za ňu ustanovil potom, čo mu pomohla v boji proti Titanom. Povrávalo sa, že prísaha složená ktorýmkoľvek bohom na brehu rieky Styx bola taká zaväzujúca, že keby ju nedodržal, okamžite by stratil svoju nesmrteľnosť.

  • Kéry boli bohyne násilnej smrti. Pôvodne bola len jedna taká bohyňa, pretože je však veľa druhov násilnej smrti, počet týchto bohýň sa neustále zvyšoval. Každému človeku je už pri narodení prisúdená niektorá z Kér. Kéry mali zo všetkého najradšej bitky a vojenské násilie.

  • Erebos je považovaný za boha večnej tmy. Jeho menom sa tiež nazýva najtmavšia časť Podsvetia, kde býva Hádes. Takisto ako Nyx sa preslávil v Škole noci.

  • Asklepios bol najskôr lekárom, no neskôr sa stal samotným bohom lekárstva. Povráva sa, že žil v Podsvetí, kde bol jeho stálym spoločníkom had, ktorý sa doteraz zachoval ako symbol lekárstva.

  • Eros je známy v dvoch podobách - v prvotnej bol stelesnením pudovej potreby ľudí a bohov spájať sa. V druhotnej stelesňoval nežnú lásku medzi partnermi. Nebol boh v pravom slova zmysle, ale mnohí ho zaň považovali. Označovali ho za boha lásky, hoci tento monopol si nárokovala Afrodita. Známy bol tiež svojou nezbednosťou a rôznymi kúskami. Často láskou spojil ľudí, ktorí sa k sebe vôbec nehodili (svojimi zlatými šípmi). To sa mu nakoniec vypomstvilo, pretože takýmto šípom zasiahol aj smrteľníčku Psyché, ktorá sa doňho zamilovala. Olovené šípy spôsobovali nešťastnú lásku, zlaté šťastnú.

  • Hélios bol stelesnením a bohom slnka.

  • Hypnos bol stelesnením a bohom spánku.

  • Morfeus bol boh sna, synom boha Hypna.

  • Pan bol bohom lesov, lovcov a pastierov. Nežil na Olympe, pretože ho za jeho vzhľad (zobrazuje sa ako polovičný človek s rohami, kozou briadkou a kopytami) vysmiali. Vedel veštiť a tomuto umeniu naučil aj Apollóna. Bol patrónom nýmf a satyrov, v ktorých spoločnosti žil.

  • Tanathos bol boh smrti a jej zosobnenie. Mal srdce z kameňa a keď sa dostavil deň smrti určený osudom, prišiel k človeku a zobral mu dušu, ktorú zaniesol Hádovi do Podsvetia. Len dvaja smrteľníci nad ním zvíťazili a to Herakles a Sizyfos.

  • Hekaté bola bohyňou ciest, križovatiek, pôrodov, mládeže a tiež bola vládkyňa tajomných síl, mesiaca, noci a Podsvetia. Bola tiež veľmi mocnou čarodejnicou. Vystupovala ako bohyňa u mnohých národov a často bývala stotožňovaná s Persefonou (ako bohyňa Podsvetia), alebo s Artemidou (pretože, rovnako ako ona, pomáhala pri pôrode). Doteraz sa však zachovala len ako bohyňa čarodejníc, neskôr sa zmenila na mocnú vládkyňu démonov.

  • Adonis bol považovaný za boha plodnosti, no neskôr sa naňho zabudlo a stal sa synonymom mužskej krásy, sily a "výkonnosti".

  • Hestia bola panenskou bohyňou a ochrankyňou domáceho kozubu. Mala veľmi významnú úlohu, pretože ako ochrankyňa domáceho kozubu bola aj ochrankyňa rodiny ako takej. Po Diovom víťažstve sa s ňou chcel oženiť Apollón a Poseidón, ale ona sa zaviazala k večnému panenstvu. Neskôr sa z nej stala aj ochrankyňa obcí a štátov.

  • Proteus bol nevľúdny starec, ktorý poznal budúcnosť, no veštil veľmi neochotne, hoci jeho predpovede boli až desivo presné. Bol to tiež majster premeny. Označovali ho za morské božstvo, pretože bol synom Poseidóna.

  • Persefona síce nebola ako taká bohyňa (bola to dcéra Demeter a niektorí ju považujú za bohyňu jarných kvetov, ktoré nadovšetko milovala), ale dodnes je veľmi známa. Bola Hádovou manželkou a aj spoluvládkyňou Podsvetia. Starala sa o to, aby sa žiadna duša nestratila a aby sa tam dostasla načas. Nemala rada ľudí ani ostatných bohov a tí zase nemali radi ju.

Ako už bolo spomenuté vyššie, niektorí bohovia často menili milenky a bohyne zase veľmi rady menili postele milencov. Preto určite nie je prekvapivé, že sa z takýchto vzťahov rodili často veľmi silné a nadané deti, ktoré sa nedokázali dlho skrývať pred zrakom Olympu. Tieto deti boli často považované za gréckych hrdinov. Tu sú najznámejšie:

  • Herakles bol asi najznámejším hrdinom svojej doby. Je synom Dia a smrteľnej ženy menom Alkména. Bol veľmi mocný (obdarený nadľudskou silou bohov), odvážny a dôvtipný. Héra bola známa tým, že žiarlivo strážila každý Diov krok a jeho deti a milenky nenávidela a zosielala na ne rôzne protivenstvá. Nevyhol sa tomu ani Herakles. Diovou ľsťou sa z neho stal nesmrteľný (sama Héra ho v nevedomosti dojčila svojim mliekom), za čo sa mu Héra pomstila tým, že na jeho syna poslala dvoch hadov. On si s nimi však poradil a oboch zaškrtil. Detstvo prežil v úzadí, väčšinou na vidieku. Ľudia si ho začali všímať až keď prišiel do Théb, kde sa postavil do čela obrancov mesta a vyhral tak boj s obrovskou armádou kráľa Ergínosa. Kráľ Théb mu za to dal za ženu svoju jedinú dcéru Megaru, s ktorou mal troch synov. Héra to nemohla strpieť, tak naňho zoslala šialenstvo. Posadnutý chorobou zabil svoju ženu i synov, jediný, kto prežil tú pohromu, bol jeho synovec. Zronený chcel odčiniť svoj hriech a tak dostal vo veštiarni v Delfách jasnú odpoveď - musí splniť desať úloh kráľa Eurysthea. On ho ponižoval a urážal, hoci sa ho veľmi bál. Z pôvodných desiatich úloh nakoniec vzišlo dvanásť, pretože kráľ dve neuznal - zabitie hydry, pretože mal pri tom pomoc a vyčistenie stajní, za ktoré si "nechal zaplatiť". Po splnení všetkých úloh, po ôsmych rokoch, si začal hľadať novú manželku. Po smrti, údajne zhorel na pohrebnej hranici na hore Oeta, ho Zeus vyzdvihol na Olymp ako hrdinu a "povýšil" ho na boha. Dokonca aj sama Héra prekonala svoju nenávisť a dala mu za manželku svoju dcéru Hébu.  
    Dvanásť úloh kráľa Eurysthea:

  1. Zabiť Nemejského leva,

  2. Zabiť Lernskú hydru,

  3. Chytiť zlatorohú Artemidinu laň z Keriney,

  4. Priviesť do Mykén obávaného Erymanthského kanca z Arkádskych hôr,

  5. Vyčistiť chliev kráľa Augiáša z Elidu,

  6. Zahnať ľudožravé Stymfalské vtáky zasvätené Áreovi,

  7. Priviesť do Mykén Krétskeho býka,

  8. Zahnať ľudožravé kone tráckeho kráľa Diomeda,

  9. Získať od kráľovny Amazoniek Hippolyty Áreov pás,

  10. Prihnať do Mykén stádo dobytka, ktoré pásol netvor Geryón a jeho dvojhlavý pes Orthus,

  11. Získať zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek,

  12. Priviesť z Podsvetia trojhlavého psa Kerbera.

 

  • Perseus je veľmi známy hrdina, ale skôr filmový. Je synom Dia a smrteľníčky Danaé. Ešte pred Perseovým narodením si otec Danaé Akrisios vypočul proroctvo, že ho zabije jeho vlastný vnuk. Preto ho po jeho narodení aj s telom svojej údajne mŕtvej dcéry, ktorá neprežila pôrod, uložil do truhly a pustil ich na more, tešiac sa, že budú obaja mŕtvi. Truhlu však zavialo až k brehom ostrova Serifos, kde ju vylovil brat kráľa Diktys, ktorý Persea vychoval ako vlastného. Keď dosiahol dospelosť, bol pozvaný na svadbu kráľa Polydektésa, ktorý od neho ako svadobný dar žiadal hlavu Medúzy, jednej z Gorgón. Bolo to však z obavy, aby jeho manželka nepodľahla jeho nevídanej kráse a sile. Perseus neváhal a privolil. Cestou mu sama Athéna darovala meč z adamantia, ktorým by mohol Medúzu zabiť a štíť tak lesklý, že sa v ňom videl ako v zrkadle. Od nýmf potom dostal aj zázračnú tašku, ktorá sa prispôsobí rozmerom veci, ktorú do nej vloží, okrídlené topánky, aby mohol uletieť jej sestrám, no a potom prilbicu neviditeľnosti samotného Háda. Keď prišiel na ostrov Gorgón, nasadil si prilbicu, aby ho nevideli. Medúzu zabil tak, že ju oslepil pohľadom na vlastnú podobizeň. V štíte sa pozeral, kde je, pretože nepriamy pohľad do jej očí nikomu neublíži. Hlavu jej uťal Athénim mečom a s pomocou topánok rýchlo odletel jej dvom sestrám. Na ceste späť sa zatúlal až do ďalekej Aithiopie, kde zachránil pred smrťou krásnu princeznú Andromedu, ktorá mala byť obetovaná Krakenovi, ktorého poslal Hádes. Perseus použil hlavu Medúzy, aby obluda skamenela a už oslobodenú princeznú si zobral so sebou na ostrov Serifos, kde odovzdal hlavu Medúzy. Andromedu si neskôr zobral za ženu a povráva sa, že spolu vládli práve na ostrove Serifos. Čo sa týka starej veštby, že zabije kráľa Akrisia - splnila sa. Údajne kráľa zabil nešťastnou náhodou na športových hrách. Nechtiac ho zasiahol diskom, ktorý sa mu pri hode vyšmykol z ruky.

 

Grécka mytológia však nerozpráva len príbehy bohov, ale aj iných bytostí, ktoré dodnes poznáme z rôznych rozprávok alebo filmov. Pripravili sme vám len zopár najznámejších. Tu sú:

  • Kerberos je jednou z najznámejších bytostí gréckej mytológie. Ide vlastne o bájneho trojhlavého psa a strážcu Podsvetia. Svetlo sveta vraj videl len jediná raz a to vtedy, keď ho von vyviedol Herakles pri plnení poslednej úlohy kráľa Eurysthea. Stal sa námetom pre rôzne knižné aj filmové zobrazenia. Jedno z najznámejších vytvorila aj známa J. K. Rowlingová.

  • Chiméra bola sestra Kerbera. Mala telo a jednu hlavu leva, druhá bola kozia a tretia dračia (niekde sa uvádza, že to bol had). Sídlila vraj v sopke a na nepovolaných, ktorí chceli vstúpiť do Podsvetia, chrlila oheň. Dodnes sa táto bytosť zachovala v spojení s označením v novodovom slovníku. Znamená prelud, vidinu, či niečo nereálne. Údajne je tomu tak preto, že samotný zjav gréckej Chiméry bol nereálny. Veď ľudia bežne nestretávajú hybrida leva, kozy a draka (hada).

  • Harpye sú veľmi špecifické bytosti s nejasným pôvodom aj podobou. Prvotná predstava zosobňovala búrku a ich poslaním bolo unášať duše mŕtvych do Podsvetia. V súčasnosti prevláda predstava (ktorá vznikla práve v antickom Grécku) harpyí ako žien s krídlami alebo vtákov s hlavou väčšinou veľmi škaredej alebo starej ženy.

  • Minotaurus predstavuje bytosť s ľudským telom a býčou hlavou považovanú za krvilačnú beštiu z labyrintu na ostrove Kréta. Údajne ho porodila kráľovná Pasifae, manželka Mínosa. Láska k bielemu býkovi mala byť pomstou za to, že ho kráľ neobetoval bohom tak, ako sľúbil, ale začlenil ho do vlastného stáda. Za pomoci Afrodity potom kráľovná zahorela láskou k býkovi a splodila s ním dieťa. Mínos sa snažil zatajiť existenciu svojho nevlastného, krvilačného syna a tak dal pod vlastným palácom vystavať labyrint, kde ho zavrel. Podľa legiend ho zabil Théseus (syn boha Poseidóna).

  • Gorgóny boli ohyzdné obludy, ktoré mali namiesto vlasov hady. Boli to tri sestry - Euryale, Stheinó a Medúza. Jediný pohľad do ich očí premenil každého na kameň.

  • Medúza (najznámejšia z gorgón, preto ju aj občas volajú Gorgóna) sa narodila ako obyčajná smrteľníčka, hoci nesmierne krásna, no potom, ako sa nechala zviesť Poseidónom priamo v Athéninom chráme, premenila ju bohyňa na jednu z gorgón. Stala sa z nej obluda s blýskavými očami, obrovskými zubami, mosadznými pazúrmi a hadmi namiesto vlasov. Ako jediná z troch gorgón bola smrteľná. Zabil ju Perseus a po smrti z jej tela, údajne, vyskočili Poseidónové deti Chrýsaór a okrídlený kôň Pegas.

  • Narcis bol obyčajný chlapec, no veľmi krásny. Až tak, že sa doňho zamilovala nymfa Echo. No on jej láskou pohrdol a odmietol ju. Za to ho bohovia potrestali tým, že sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Odvtedy je narcis synonymom človeka, ktorý je zahľadený do seba a okrem seba samého nemá nikoho iného rád.

  • Nymfy sú v gréckej mytológie vodné, lesné, či horské bohyne a polobohyne. Sú to bytosti veľmi podobné rozprávkovým vílam alebo rusalkám. Všetky boli krásne a ich poslaním bol spev, tanec a zábava. Často sa vyskytovali v spoločnosti satyrov, ktorí im hrali a ony tancovali. Sú tiež spájané s rôznymi bohmi, najčastejšie s Dionýzom, či Artemis. Nymfy však neboli len lesné "víly". Rozdeľovali sa do rôznych skupín:

            Najády - ochrankyne všetkých vôd
            Oreády - ochrankyne hôr a jaskýň
            Dryády - ochrankyne stromov a hájov
            Ókeanidy - obyvateľky oceánu
            Néreidy - obyvateľky mora
            Hesperidky - večerný nymfy, strážkyne božských záhrad a stromu so zlatými jablkami

  • Pegas bol okrídlený kôň, syn Poseidóna a Medúzy. Pegas pomohol Bellerofontovi v jeho boji s chimérami a Amazonkami. Keď však chcel Bellerofontés vzlietnuť na Pegasovi na Olymp, najvyšší boh Zeus sa rozhneval za takúto opovážlivosť. Pegasa stihol náhlou zúrivosťou, Bellerofón sa na ňom neudržal a pádom na zem stratil rozum. Podľa mytologického príbehu bol Pegas nakoniec premenený na jedno zo súhvezdí. Príbehy sa však rozchádzajú v tom, či to bolo za odmenu alebo za trest.

  • Satyrovia sú zaraďovaní medzi polobohov, skôr však medzi horských a lesných démonov. Boli sprievodcovia boha vína Dionýza, tiež bývali v družinách boha Pana. Zobrazovaní sú väčšinou ako napoly človek a napoly cap, s kučeravými vlasmi, špicatými ušami, tupým nosom, s rožkami, hrivou a kozími nohami.

  • Kentaur je v gréckej mytológii stvorenie, ktoré je spolovice človek a spolovice kôň. Na túto bytosť sa často zabúda, no opäť raz sa podarilo niektorým spisovateľom pozdvihnúť ich. Jedným z nich bol aj C. S. Lewis, autor Kroniky Narnie a J. K. Rowlingová.

  • Fénix je mytologický vták, ktorý údajne žije zo vzduchu a rannej vlahy. Jeho perie má zlatisto-červenú farbu, ale ako Fénix starne, perie stráca svoj lesk. Ľudia ho poznajú hlavne vďaka jeho dlhovekosti a schopnosti narodiť sa z vlastného popola.

  • Sirény sú napol ženy a napol vtáci (podobne ako harpye), ktoré svojim neodolateľným vábivým spevom lákajú námorníkov na svoj ostrov, kde ich loď väčšinou stroskotá na útesoch. Sirény sa pôvodne narodili ako poddruh nýmf, no potom ako ich Hádes uniesol stali sa z nich kruté bytosti, ktoré za nástroj pomsty využívali nevinných námorníkov.

  • Múzy sú považované za dcéry najvyššieho boha Dia a bohyne pamäti Mnémosyné. Sú to prekrásne ochrankyne umenia. V Starovekom Grécku sa všetky diela považovali a výsledok "božskej inšpirácie", za ktoré neskôr považovali práve múzy. Dodnes sa zachovali v tejto podobe a stali sa synonymom práve inšpirácie. Dejiny sú dnes plné múz básnikov, maliarov, či sochárov, ktoré nemajú s mytológiou nič spoločné. Pôvodne však múz bolo deväť:

            Kalliopé - múza epického básnictva (eposu); držala voskové tabuľky a rydlo alebo knihu a zvitok
            Euterpé - múza hudby a lyriky; zobrazovaná s flautou
            Erató - múza a ochrankyňa milostnej poézie; zobrazovaná s lýrou (alebo gitarou)
            Thaleia (Tália) - múza veselých básní a komédie; zobrazovaná s pastierskou palicou
            Melpomené - múza tragédie a ochrankyňa spevu; zobrazovaná s tragickou maskou
            Terpsichoré - múza tanca a chórovej lyriky; zobrazovaná s lýrou
            Kleió - múza a ochrankyňa dejepisu a filozofie; zobrazovaná so zvitkom
            Úrania - múza astronómie; zobrazovaná s glóbusom
            Polyhymnia -  múza posvätných hymnov, geometrie a pantomímy; zobrazovaná len zahalená

  • Moiry (známejšie ako sudičky) boli zosobnením nevyhnutnosti a osudu. Ovládali niť života osudu každého smrteľníka alebo boha, či bohyne od narodenia až po smrť (niekedy aj po nej). Obávali sa ich aj olympijskí bohovia. Dokonca aj sám Zeus pred nimi "skláňal hlavu".
    Gréci si ich predstavovali ako tri stareny:

            Klotho (Priadka) - spriadala nite osudu, v ruke držala vreteno
            Lachesis (Losujúca) - merala dĺžku nite života pomocou meradla                   
            Atrpos (Neodvratná) - strihala niť života pomocou strašidelných nožníc, držala knihu 

 

 

Zdroj: www.sk.wikipedia.org