Choď na obsah Choď na menu
 


Slovanské písomníctvo


SLOVANSKÉ PÍSOMNÍCTVO

 
 
Cieľom a úlohou našej stránky je prinášať naspäť poznanie Predkov všetkým potomkom Veľkej Rasy, ktorým nie je ľahostajný vlastný pôvod a vlastní Predkovia. Rozsah dedičstva Predkov ide ďaleko za všetky očakávania, ktoré boli známe v prostredí v ktorom sme vyrastali. Hovorili nám – ba stále hovoria – že sme divosi, ktorí len krátko pred tým, ako k nám prišli dvaja „svätí“ pologramotní mnísi z Byzancie akurát tak stihli zísť zo stromov.
 
Pokiaľ nám to hovoria tvari – niet sa čo diviť. Ak sa pozorne pozriete okolo seba zistíte, že najväčšie zlo, ktoré sa okolo nás odohráva nerobia tvari – robíme ho my sami. My sami ničíme Prírodu za „30 strieborných“ – rúbeme stromy, otravujeme rieky, kruto týrame a zabíjame zvieratá, drancujeme nerastné bohatstvo. Oni nám iba nanútili a systematicky podsúvajú lživé hodnoty, ktoré sme časom „prevzali“ za svoje. Ich stratégia je vždy rovnaká: rozdeľ a panuj. Týmto z nás urobili otrokov, ktorí sami ničia vlastnú planétu a ťažia vlastné bohatstvo, ktoré oni potrebujú. Sú to paraziti a paraziti nikdy nerobia. Práve v tom sú neskutočne vynaliezaví. My sa navzájom zabíjame, nenávidíme, podpiľujeme si pod sebou konár na ktorom sedíme. Im už dnes stačí iba „odoberať“ to, čo pre nich vyťažíme. Takto dosiahli minimálne dva ciele – oni majú naše suroviny a my na nich otrocky robíme. Pretože to, čo robíme je ničenie jednej z našich podstát – Prírody – ešte aj my sami karmujeme a sťažujeme si vlastnú evolúciu.
 
Svetová vláda má známy plán, ktorý počíta so „zlatou miliardou“, t.j. cieľom je pozabíjať všetko „nadbytočné“ obyvateľstvo. Mnohí si myslia, že sú to iba zbytočné a nereálne uhorkové zvesti. Nuž, niektorí si pamätáme silu a moc bývalého socialistického bloku. Nikto reálne nerátal s možnosťou, že jedného dňa sa rozpadne všemocný Sovietsky zväz – ale stalo sa. Prišli rôznofarebné revolúcie, ktoré ktosi v pozadí trpezlivo a cieľavedome plánoval a najmä financoval – a ten ktosi naplánoval prežitie 1 miliardy ľudí na Zemi. Otázkou možno je: Prečo vlastne? Odpoveď je zarážajúco jednoduchá. Nástupom Dňa Svaroga – presnejšie, prvých niečo viac ako 450 rokov to bude Ráno Dňa Svaroga – nezadržateľne nastupuje Vek Vlka, keď nikto nebude drancovať Prírodu, pretože Kultúra – na rozdiel od Civilizácie – žije na princípoch Svetlých Svetov a aj zodpovedajúcich energiách, ktoré neničia, ale tvorivo budujú. Tento nástup tak či onak neprežije drvivá väčšina terajšieho ľudstva, ale tvari sa potrebujú „poistiť“. Dni a Noci Svaroga sa trvalo striedajú, ich vzájomný pomer je však neustále iný. Je to rovnako ako s dĺžkou dňa a noci na Midgard-Zemi. Medzi dvomi slnovratmi je pomer dní a nocí rôzny. No a my, ak sme rozvíjali dedičstvo Predkov sa tu už nebudeme musieť vracať – ak neostanú karmické väzby. A tak pre istotu – ak by tu ostalo veľa biorobotov, ktorí nevedia inak ako žiť na úkor Prírody – by pokračovali v drancovaní prírodných zdrojov, ktoré siví považujú za svoj majetok. Koščeji včas odletia, ale otroci ostanú – aj mnohí tvari a hybridi. Ich počet – z pohľadu Svetovej vlády – musí byť redukovaný na úroveň, ktorá zabezpečí uchovanie nerastného bohatstva pre ďalšiu Noc Svaroga, ktorá tak či onak príde a oni sa vrátia.
 
Podrobnejšie si o nadchádzajúcich udalostiach povieme v samostatnom článku, ale teraz sa zameriame na neoddeliteľnú súčasť kultúry – písomníctvo. Niektorí z vás nás upozorňujú na iné stránky, ktoré používajú alebo sa odvolávajú na nás ako zdroj. Niečo sme si overili a naozaj sme čosi zistili. Na jednej stránke boli dlhšiu dobu preberané naše materiály, ale vždy sme boli uvedený ako zdroj – čo je v poriadku. Potom sa však čosi stalo, a hoci v určitej miere sú naše informácie naďalej používané, odkaz na našu stránku „zmizol“. Bol však nahradený čímsi veľmi podobným, stránkou, ktorej názov je podobný nášmu, iba jedno písmeno chýba. Ale čo je oveľa zaujímavejšie – naše informácie sú už účelovo spracovávané tak, že nabádajú na iný smer.
 
Toto je názorný príklad projektu „Démon Slovanstva“ o ktorom sme už hovorili. Nie je fér preberať informácie zo zdroja, ktorý ani len nepomenujem. A vzhľadom na to, že my čerpáme z Védických materiálov, ktoré predtým na území Slovenska, Moravy a Čiech nikto nepoužíval – ľahko zistíme odkiaľ „vietor fúka“. Ale nastáva zaujímavá situácia, ktorú bude zaujímavé pozorovať pre tých, ktorí zmienenú stránku navštevujú. Védické podanie hovorí o mimozemskom pôvode našej Kultúry, zatiaľ čo „klasické“, tvarmi preferované tvrdenie hovorí o primitivizme našich Predkov. Tieto dve veci sa nedajú spojiť, a preto bude zaujímavé sledovať, ako z tohto maglajzu vzájomne si odporujúcich vecí táto stránka vybŕdne. My hovoríme o hlbinnom význame rún – tvari napr. o konárikoch, ktoré slúžili ako predloha pre runy...?
 
Začnime netradične – Etruskami. Existuje etruský nápis na štvoruholnom kameni z Volterry, ktorý po prepísaní do latinky vyzerá takto:
 
DVIARASADENTMASELAEITRECSDENSTMENADA
 
Teraz použijeme vedeckú formuláciu „predpokladajme, že“ – a predpokladajme, že Bukvica v polovici 1. tisícročia pred n.l. existovala a patrila medzi rôzne etruské písma. Prepíšme text jednoducho bukvicami a zistíme, že každý gramotný južný Slovan (Srb alebo Bulhar) ho bez problémov prečíta a pochopí napísaný oznam:
 
двиаразадѣнтмасѣлаєитрєчдѣнстмєнада: двиа раза диен тма сиела е и треч диенс тменада
 
t.j. dvia rasa dien tma siela e i treč dnes tmenada. Takže ak to prepíšeme do dnešnej slovenčiny, tak dostaneme takýto význam: dva razy dňa tma zišla, je i tretí deň tejto tme podobný.
 
Toto je prvý z troch tisícok etruských nadpisov, ktoré nepotrebujú nijaké špeciálne vysvetľovanie. Jasné, gramaticky stanovené poradie slov v prevedení južných Slovanov. Tento nápis nám dovoľuje konštatovať holý fakt prítomnosti slovanskej reči a písomníctva na miestach neďaleko od Balkánu. A čo sa týka časovania – ide o obdobie jeden a pol tisícročia pred príchodom Cyrila a Metoda. Takéto „rozlúštenie“ etruského písma bolo nie prvý raz publikované ešte v sovietskom časopise PROSTOR, č. 5 z roku 1968 v článku pod nadpisom „O JAZYKU NIEKTORÝCH ETRUSKÝCH NÁPISOV“. Text je tak lingvisticky a gramaticky dokonalý, že nie sú potrebné nijaké odhady a kombinačné porovnávacie výklady. Neumožňuje rozpad na slová, pretože je už dokonalý. Je to jazyk južnej vetvy Slovanov, teda nijaký „praslovanský“, ako by sme mali – v zmysle „modernej vedy“ – očakávať vzhľadom na vek pamiatky. Ide o živý jazyk, ktorý si uchováva dodnes také základné dialektické črty, ktoré sú zafixované v lexike a gramatike starého oznamu. Praslovania sú jednoducho výmysel – naši Predkovia sa nevyvíjali z opíc...
 
Prečo sú však slová písané spolu, bez medzier? Takto je napríklad aj v sanskrite. V jazyku Hindu však už rozdelenie textu existuje. Tibetský jazyk rovnako nemá vydelené slová. Prečo? Vo všeobecnosti všetky „materinské“ jazyky nemajú znaky oddeľovania slov, pretože takéto znaky NARUŠUJÚ ODOVZDÁVANÝ OBRAZ a prevádzajú ho na plochú informáciu, ktorá v ponímaní našich Predkov znamená poznanie formy „ležanie na povrchu“, čo je „lož“ – od slova lože/ lôžko. Obyčajná, dnešná, abecedná zvuková písomnosť – navyše s rozdelením na slová – predstavovala iba dočasnú obálku, akúsi povrchovú „nálepku“. Ak teda niekto vykladá nápisy na základe tohto povrchového, bezobrazného písma, dochádza neraz k absurditám.
Jeden z najväčších predstaviteľov porovnávacej jazykovedy, sanskritológ a mytológ Friedrich Max Müller (1823-1900) napísal:V období predchádzajúcom vytvoreniu súčasných etník každé slovo v provpočiatočnom árijskom jazyku bolo mýtom, každé meno obrazom, každé podstatné meno určitou osobou a každý predmet malou drámou. Z tohto dôvodu mnohí pohanskí bohovia – indickí, iránskI, gréckI, germánskI, slovanskí a iní – nie sú nič iné, ako výsledok personifikácie poetických označení (mien) NEOČAKÁVANÝCH dokonca aj pre tých, ktorí ich vymysleli“.
 
A len si predstavme, že nejakí ľudia len tak, z ničoho nič, sami vymyslia jazyk z úplnej nuly! Ako je možné, že za milióny rokov nemohli napríklad primáty – v zmysle „platnej“ teórie Darwina – vytvoriť jazyk?
 
„PANÓNSKY ŽIVOT“ Cyrila hovorí, že keď on prišiel do Korsunu (Chersones Tavrický koncom r. 860 n.l.) na ceste z Konštantínopola do Chazarského kaganátu (ešte pred vytvorením cyriliky – cirkevno-slovanskej azbuky), tak tam mu ukázali Evanjeliá a Žalmy už napísané „ruskými písmenami(!)“. Projekt implementácie náboženstva medzi Slovanov namiesto Viery bol pripravovaný dlho a dôkladne.
 
Cyril takto zostavil svoju azbuku na základe slovanskej písomnosti a doplnením grécko-byzantských bukiev tak, aby bola vhodná na preklad kresťanských textov, čo sa mu podarilo urobiť za historicky veľmi krátky čas. Toto ostatne potvrdzuje aj cirkevno-historický slovník Ruskej, kresťanskej „pravoslávnej“ cirkvi z r. 1889: „Rossi, variažské plemeno, žili v južnej Rusi... Od nich prevzal bukvy Sv. Cyril“.
 
Keď už sme pri cirkevných zdrojoch, pozrime sa na ďalšieho osvieteného biskupa, ktorý vo svojich „Opísaniach života Otta Bramberského“ opísal „divé mravy“ Slovanov:čestnosť a súdržnosť medzi nimi, satanistami-pohanmi je taká, že nezamykajú svoje truhlice a šuflíky. My sme tam nevideli nijaké zámky, nijaké kľúče, ale sami obyvatelia boli dokonca veľmi prekvapení, keď si všimli, že prenosné krabice a truhlice biskupa sa zamykali na zámok. Odev svoju, peniaze a rozličné drahocennosti oni držia v kadiach a bočkách, neobávajú sa nijakého oklamania, pretože ho nevyskúšali. A čo prekvapivé, ich stôl neostáva prázdny, nikdy neostáva bez jedál. Každý otec rodiny má samostatnú izbu, čistú a upratanú, ktorá je určená výlučne na jedenie. Tu vždy stojí stôl s rozličnými nápojmi a jedlami, ktorý sa nikdy nevyprázdni: minie sa jedno, prinesú druhé. Myši tam nevpúšťajú. Jedlá, očakávajúce účastníkov hostiny, sú pokryté tými najčistejšími obrusmi...Takže ak sa len trochu zamyslíme, tak to, čo je dnes v podstate „životný štandard“ nazývali kresťania v minulosti „divokosťou“... Ak by sme chceli byť dôslední, aký názor majú na takéto veci kresťania dnes? Logicky by nemali súhlasiť, pretože tento je náš.
 
Prejdime ku konkrétnym písomnostiam. Napríklad uzlíkové písmo slúžilo okrem bežnej funkcie odovzdávania informácie aj ako okrasa interiérov alebo ako oberegy a svojou podstatou to sú trojrozmerné hieroglyfy, z ktorých bola zostavená prastará „abeceda“, z ktorej po mnohých tisícročiach vznikla hlaholika. Čo sa týka Bukvice už vieme, že každá bukva má niekoľko hlbinných, t.j. tajných obrazov, ktoré pomáhajú vyjadriť podstatu slova vytvoreného z bukvíc. Bukva „Азъ“ má tieto významy: počiatok, prvopočiatok, zdroj, jediný, jedinečné, človek, ja – hoci v skutočnosti je obrazov ešte viac.
 
Zaujímavým faktom ohľadom slovanskej písomnosti je zistenie izraelských vedcov, ktorí došli tak ďaleko, že v súčasnosti sa už mnohí z nich prikláňajú k tomu, že ruský jazyk je základom všetkých indoeurópskych jazykov. Lingvisti a matematici už dokázali, že štruktúra ľudskej reči, knižných textov a štruktúry postupností DNA sú si matematicky príbuzné.
 
Prečo bol a je vyvíjaný taký tlak na zmenu významov slov? Podstata leží v našej elementárnej neznalosti podstaty obrazov, ktorými naši Predkovia pomenovávali rozličné hrany vedenia Vesmíru, a tak vzniká skazené ponímanie skrz súčasný svetonázor – pri ktorom sa iba na náš, prastarý obraz povrchovo nakladá nový, ich obraz, sformovaný existenciou nášho sveta, ktorý najčastejšie nesúhlasí s prastarým uvedomením si Podstaty, t.j. toho najhlavnejšieho, osnovy jedného a toho istého slova. Napríklad v podstate nedávno vymyslený znak ruskej azbuky „Я“ (JA) nemá zastúpenie v prastarej Bukvici, a preto nenesie v sebe prastaré podstaty – obrazy. Takto mozog bieleho človeka prijíma tento znak po starom, t.j. iba ako spojenie „j + a“, takže na „JA“ neexistuje nijaká reakčná odozva, pretože mozgové štruktúry neprijímajú takúto vibráciu ako celok, a teda je delená už v sluchovom nerve.
 
Názorne si toto úmyselné zjednodušovanie môžeme ukázať na jednoduchom slove „MIR“, ktoré v bezobraznej abecede široko používame aj my. Máme viacero mien, ktoré tento koreň majú, ale o čom vlastne tieto mená dnes hovoria?
 
 
To, čo aj dnešná ruština pozná iba ako „МИР“ a my „MIR“ má v Bukvici 5 rôznych významov, ktoré dnes nedokážeme vôbec rozlíšiť. Ak by sme použili bežné meno „Vladimír“, tak pri uvažovaní iba niekoľkých verzií by to vyzeralo asi takto: Vladiмір je významovo „vládnuť Vesmírom, Svetom, t.j. napr. v národnom rozmere“, Vladiмїр je významovo „vládnuť/ ovládať občinu, t.j. spoločenstvo, v ktorom človek žije“. No a Vladiмир vyjadruje človeka, ktorý jednoducho nemá rád rozpory a vojny. Aké meno teda dávame dieťaťu, ak ho nazývame Vladimír? Na čo ho ním predurčujeme? Nuž, nevieme. A tomu budú zodpovedať aj reakcie mozgu.
 
Čo robili naši Predkovia? Pretože mali celostný systém zobrazovania, t.j. kompletnú Bukvicu, tak z obrazov – ako keby tehličiek – zostavovali slovo, ale potrebný obraz už vedeli vopred. A pri zmene zápisu sa už mení obraz slova. Ľubovoľné skazenie základnej osnovy neodvratne privedie k povrchnosti v úsudkoch o čomkoľvek, t.j. k lži. Naše pôvodné systémy písomníctva – vrátane Bukvice a Hlaholiky – nesú v sebe obrazy, ktoré odrážajú kľúčové filozofické významy ponímania rozumného človeka: Boh, Duša, Duch, Svedomie, Život, Bytie, Miera, Istina (t.j. Absolútna Pravda), Pravda, Rozum, Hmota, Sila (energia), Skutočnosť, Podstata, Obraz, Poznanie, Práca, Tvorenie, Pokoj, Cieľ, Lad (harmónia), Svetlo, Tma, Dobro, Zlo, Počiatok, Ľúbosť, Matka, Otec, Rod, Národ a v sebe obsahujú prekvapivé množstvo nápovedí, ktoré sú zacielené na samotnú podstatu javu. Ak čítame takéto slová v našej starej reči, t.j. slovienčine, v ich samotných základoch, tak ich čítame PRESNE TAK, ako ich dôsledne premysleli naši Predkovia – Ščuri a Praščuri. V základe každého „materinského“ jazyka sa nachádza tzv. „metajazyk“, t.j. Vesmírne PRAobrazy, ktoré sú pre všetkých spoločné, čo je presne ten „PRAjazyk“ všetkých živých foriem v Stavbe Sveta, ktorý neúspešne hľadá, ale nenachádza súčasná veda. Variant, že dnešné jazyky sú iba zdegradované pozostatky Prajazyka sa totiž vôbec neskúma.
 
RUNY
 
Dnes mnohí „odborníci“ hovoria, že vedia čítať staré texty a nenachádzajú v nich „moderné“ doplnky – populárny argument je napr. slovo „energia“. Chýbajú im však elementárne poznatky o systéme nášho písomníctva. Napríklad už znaky sanskritu majú každý na 50 významov – od jednoduchých, povrchových významov až po hĺbkové, obrazové čítanie, a to je iba zjednodušená forma ch'Árijskej Karuny. Možno ste sa stretli s javom, že niekoľko prekladov toho istého textu zo sanskritu je vysvetľovaných rozdielne. Nuž áno – niekto číta na povrchu, niekto hlbšie a iný vidí aj obrazy. Práve preto sa množstvo drahocenných informácií podarilo po tisícročia uchovať – lebo ich bioroboti nevedia prečítať. A tak krátky text môže obsahovať obrovské množstvo informácií v pôvodnej, neskreslenej forme. Je treba poznamenať, že preklady pre verejnosť sú úmyselne „dodávané“ v čo najprimitívnejšej, t.j. povrchovej forme.
 
A čo je runa? Nie je to ani písmeno ani hláska. A na rozdiel od sanskritu má každý znak 144 významov-obrazov. A tak tí filológovia, ktorí tvrdia, že dokážu čítať runický text sami seba klamú. Zvládajú iba vrcholčeky a nemajú ani len podozrenie o existencii koreňov. Runa je tajný (najvyšší, hlbinný) obraz toho javu, udalosti, ktorá sa zobrazovala v runickom nápise, jeho podstata. Teda Karuna, t.j. zväz rún nie je ľahké rozšifrovať a ani ho nedokážu prečítať rozliční samoukovia a amatéri. Dokážu to iba dobre vyškolení profesionáli, ktorí majú dar zjednocovať a chápať cestu obrazu runy (daarungovia).
 
 
1.      Ch'Árijské Karuny   (zväz rún) – je žrecovské písmo, zborník tajných runových obrazov. Etymológia slova: runy – „rekúce (=r) poznanie (=uny)“. Základný počet rún je 144. Doplnkovo sa používajú runy času, priestoru, smerov, rozširovania sa, meniacich sa obrazov, prenikajúcich obrazov atď. V KNIHE SVETLA je použitých 256 rún, ale celkovo je ich oveľa viac.
 
Zjednodušené formy Karuny:
 
a)      Sanskrit (samskrit) – samostatne skrytý žrecovský jazyk. Forma jazyka, ktorú odovzdávali v tanci na chrámovej hore špeciálne tanečnice sa aj tak nazýva – devanagare („deva na hore“ dnes je to jednoducho jeden z „fontov“ sanskritu);
 
b)      Futark;
 
c)       Slovanské runy, runy Bojanova hymna;
 
d)      Sibírska (chakaská) runnica atď.
 
Príklady písania:
 
Runa KA: zväz, spojenie (ak stojí na začiatku slova); jedno z mnohých (ak sa nachádza na konci slova).
Runa Ras (Расъ): svätý leopard bielej farby; nebeský čertog (niekoľko súhvezdí) a pod.
 
2.      Da'Árijské Tragi (Тьраги, „utvrdená žiariaca cesta“) – hieroglyfické (ideogramové) načrtávanie odovzdávaných obrazov. Čítali sa všetkými štyrmi smermi.
 
Príklady písania:
 
Traga „RA“ – svetlo, žiarenie
Traga: umiestňuje sa v čase na dodanie zmyslu deju
 
3.      Rassénske obrazno-zrkadlové písmo (molvice)
Túto písomnosť dnes nazývajú etruské (tyrrhénske) písmená, ktoré sa stali základom starofénickej abecedy, na báze ktorého bolo vytvorené neskoršie zjednodušené grécke písmo a latinka.
 
Ruský vedec P. P. Orieškin vo svojej knihe o rozlúštení starých jazykov Babylonský fenomén vyzdvihuje jednu úplne neopakovateľnú osobitosť rassénskeho písma (zrkadlovitosť), pred ktorou sa ukázala dnešná lingvistika s jej kapitulantským heslom „etruské sa nečíta“ bezmocná. V knihe dáva aj svoje odporúčania na prekonanie tohto problému. Ale rassénske písmo – ako vidíme z jeho názvu – je organickou syntézou obrazného napĺňania bukiev a slov, ale aj spôsobov na vyjavenie tohto obrazného naplnenia.
 
Táto osobitnosť je v tej alebo onej miere vlastná všetkým formám písomnosti Rasičov (slovanský dvukoriad), lebo je to najvážnejším prejavom Védického svetonázoru, podľa ktorého sa všetko delí, znovu zjednocuje, nemôže existovať bez svojho vlastného odrazenia.
 
Príklady písania:
 
 
4.      Svätoruská Bukvica
Najrozšírenejší druh písma medzi slovanskými národmi staroveku. Bolo používané aj žrecmi a pri uzatváraní dôležitých medzinárodných dohovorov. Jednou z foriem svätoruskej Bukvice je známe polorunické písmo, ktorým bola napísaná VELESOVA KNIHA. „Velesovica“ je typologicky staršia ako cyrilika. V texte VELESOVEJ KNIHY bola objavená taká fonetická zvláštnosť akou je „cokanie“, t.j. zámena č za c. Toto je veľmi rozšírené v novgorodských gramotách.
 
Príklad písania (16-ta tabuľka VELESOVEJ KNIHY)
 
 
Formou Bukvice bolo aj písmo „Slovieni“, v ktorom sa – podobne ako v sanskrite – používali ešte slovienske štruktúry „tha“, „bha“ a pod. Ale „Slovieni“ bol dosť ťažký systém písma na denné používanie, preto sa následne objavila zjednodušená forma – objemná, všeobsažná Staroslovienska Bukvica, ktorá pozostáva zo 49 znakov-obrazov (základných), v ktorej zápis odovzdával nie iba grafému zostaveného slova, ale aj jeho obrazový zmysel.
 
Príklad písania:
 
Boh žijúci na Zemi, je Tvorca
Mnohoobrazný Božský zmysel
Múdrosť na Zemi a Nebesiach Vie(dá)m
 
5.      Hlaholika
Trhové (obchodné) písmená, ktoré sa neskôr začali používať na zápis povestí a kresťanských kníh.
 
6.      Slovienske národné písmo
Črty a rezy. Používané na odovzdávanie krátkych správ denného, bežného života.
 
Príklad písania:
 
 
7.      Vojvodské (vojenské) písmo
Tajné šifry.
 
8.      Kniežacie písmo
Každý vládca mal svoje.
 
9.      Uzlíkové písmo
 
 
 
Atď.
 
Karuna, Tragi, Svätoruské Obrazy nie sú výtvorom pozemského tvorenia. Futark, sanskrit, 49 znaková Bukvica a i. už boli vytvorené na Midgard-Zemi, t.j. vytvorili ich naši Predkovia v čase. Obraznosť nášho jazyka vyteká z rún, ktoré sú grafickým Odrazom (Obrazom) Skutočnosti a Všetkých, ktorí v nej sme. Nemajú jeden obrazový význam (meno), a tento princíp je zachovaný aj v Bukvici, aj v Hlaholike, kde bukvy samé sú tiež druhom bukiev (rekurzívnosť). Zjednotenie obrazov bukvíc dáva naviazaný text, ktorí jedni nazývajú „azbučnými pravdami“, iní „kódexom cti“, ďalší zase „učebnicou, zašifrovaným metatextom, azbučnou modlitbou“ a pod. To, že tento jav bol a aj je doteraz súčasťou azbuky aj iných slovanských textov dokazuje sémantické a gramatické zladenie mien (základných obrazov) písmen, napríklad „ako ľudia myslíte“ – zladenie v čísle.
 
BUKVICA
 
V Bukvici sú použité rôzne formy („kružale“) vyjadrenia hlbinnej podstaty (rozšifrovania) „azbučných posolstiev“. Podrobnejšie sa delia na písmenné, číselné, číslicové. Daná forma predstavuje kruh alebo kvadrát zaplnený špecifickým (systémovým) súborom znakových symbolov. Okrem kružalov existujú aj formy obraznej aritmetiky.
 
Na jednej z týchto foriem sa pozastavíme. Ide o špecifickú číselnú postupnosť, v ktorej každý nasledujúci člen radu sa rovná súčtu dvoch predchádzajúcich členov: 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89... Čísla v tejto následnosti nie sú poradové čísla bukiev v bukvici, ale číselné obrazy zodpovedajúcich bukiev. Napríklad: 1 – Азъ; 13 – Iжеи (10) + Глаголи (3). Nasledovný  krok je samotné čítanie číselného radu s pomocou hlbinných obrazov zodpovedajúcich bukiev:
 
1 – Азъ: Odpradávna
 
1 – Азъ: Az (bohočlovek)
 
2 – Веды: Múdrosť zemskú a nebeskú vediac
 
3 – Глаголи: Idúc Cestami
 
5 – Есть: Bytie (v javnom živote)
 
8 – Iжеи: I
 
13 – Iжеи, Глаголи: Vesmírnymi Cestami
 
21 – Kako, Азъ: Ako Boh
 
34 – Людие, Добро: Ľudia, Dobro
 
55 – Наш, Есть: Naše Je
 
89 – Покои, Фита: Pokoj a Lad (harmónia)
 
Teraz sa pozrime do Bukvice.  Tu je úplná Bukvica, ako periodický systém Štruktúru vytvárajúcich Prvkov Slova, t.j. hovoríme o tom, čo bolo:
 
 
A teraz sa pozrime na to, čo dnes ostalo:
 
 
Čo vlastne môžeme týmto zistiť? Periodický Systém Štruktúru vytvárajúcich Prvkov Slova je porušený, obrazné väzby sú popretŕhané, čo je obzvlášť vidno na spodnej časti tabuľky. Nie sú ucelené vertikálne a diagonálne obrazné „reťazce“, iba 3 horizontálne ostali v celosti (1, 3 a 5) a uchovali prvopočiatočné zriadenie. Nuž, núka sa jednoduchá otázka: dá sa dvomi farbami nakresliť dúha?
 
Ale teraz prečítajme 1, 2 a 3 vertikálu z pôvodnej matice 7x7:
 
JA (Boh žijúci na Zemiach) žijem ako slovo celistvé zoslané a potvrdené všade
Bohovia veľmi (mnoho ráz) ľudom tvrdili: choďte a vracajte sa k svojim koreňom (ustojom)
Vie Zem Múdrosť tešiacu celú šírku privádzajúcu k narastaniu Ducha
 
Na základe dnešnej varianty Bukvice sa môžeme tiež pokúsiť prečítať tie isté vertikály 1, 2 a 3:
 
JA (Boh žijúci na Zemiach) žijem ako slovo celistvé...
Bohovia... ľudom tvrdili: choďte a vracajte sa...
Vie Zem Múdrosť tešiacu celú šírku...
 
A teraz porovnajme oba výsledky dešifrovania vertikálnych obrazných cieľov a urobte si vlastné uzávery.
 
Už sme si povedali, že obraznosť sa dostala do bukvicových druhov písomnosti z rún. Preto aj existuje dostatok spoločných bodov v ponímaní runických a bukvicových obrazov, ale existujú aj rozdiely.
 
Pozrime sa na príklad výkladu runických obrazov napísaných ch'Árijskou Karunou z prvých veršov pravslávenia Boha Perúna:
 
 
A to isté napísané Bukvicou:
 
 
PERÚN, vypočuj hovoriacich k tebe. Prepíšme každú bukvu pravslávenia pomocou mien (obrazov) rún: Путь, Есть, Рать, Утеха, Наш, Есть, Время, Мiр, Инта, Зело, Ынра, Время, Арш, Юръ, Щур, Инта, Хина, Твердо, Ясень.
 
Dostávame približne takýto výsledok: rozvinutý pohyb je spoločná snaha naša je mimo nášho priestoru a času vesmírne štruktúry nasmerovávajúce duchovné energie na našu púť spoločného poznania najvyššej pravdy (absolútna) tvoriace svetlom priestoru a merania na planéty smerujúce nás čas má mieru premiestnenia Predkovia človeka žili na troch planétach (Zem, Mars, Deja) prejavovali svoj Duch.
 
Takto vidíme a čítame foneticky text slávenia, na ktoré bola v prastarých časoch naložená úplne iná informácia. Uvedené príklady „azbučných právd“ nám umožňujú učiniť záver, že prastaré jazyky Rasy, ktoré boli založené na „obraznej matici“ boli systémami nielen na čítanie, ale svojou podstatou šlo o systém uchovávania a prevzatia )pri existencii „kľúčov“) ukrytého významu prastarých textov. Rozlúštenie poslania zahŕňalo rôznoúrovňovú informáciu.
 
V tomto bode však možnosti Bukvice ani zďaleka nekončia. Používalo sa napríklad aj „krúženie obrazov“, t.j. spájanie hlbinných mien bukvíc do svojrázne chápaného reťazca (špirály), kde jedny obrazy rodia spájaním nové jedinečné obrazy, ktoré, napájajúc sa na staré, rodia ešte novšie obrazy a ešte, a potom ešte, ešte...
 
Nie je možné v jednom článku pojať celú hĺbku a šírku odkazu písomníctva našich Predkov. Išlo nám skôr o pokus ukázať zložitosť a vzájomnú prepojenosť celého systému písomníctva, ktorý ani zďaleka nepochádza z negramotných mozgov nejakých primitívov. A už vôbec nemôže ísť o nejaké odvodeniny od vetvičiek a podobné nezmysly.
 
Ako ďalší príklad si čoskoro priblížime kompletnú Hlaholiku.
 
Cyril a Metod boli veľmi dobre vyškolení a vedeli, prečo „vyhadzujú“ prvých 5 bukvíc z už existujúcej Bukvice. Vyhodili totiž ako prvé všetky tie znaky, ktorých výslovnosť bola špecificky hrdelná. Ich používanie aktivovalo hypofýzu, ktorú považujeme za centrum vôle. Nuž vôľu stáť na ceste k našim Predkom nám systematicky podkopali ako prvú.
 
Tvari potrebujú, aby sme otrocky plnili ich požiadavky a navzájom si podkopávali nohy, aby sme sa neprebudili. Čo je to hlavné, čo nemáme zistiť? My sme pánmi Midgard-Zeme. Máme za ňu zodpovednosť, ktorej napĺňanie bude individuálne vyúčtované. Máme zodpovednosť aj za tie národy, ktoré sme tu pozvali a dovolili im žiť s nami na našej Zemi. Sú to národy žltej, červenej a čiernej kože. Nepozvaní tu prišli iba siví, aj to preto, aby parazitovali. Ak nebudeme používať princíp zdravomyslia nikdy nezistíme kto sme a dovolíme tvarom nás riadiť. Alexandra David-Neelová v jednej zo svojich kníh o podstate tibetského budhizmu opisuje názorný obraz z budhistickej Tantry. Väčšina ľudí nechce poznať pravdu, lebo tá prináša zodpovednosť a povinnosti. Tantra obrazne hovorí, že z nosa každého človeka visí lano, ktoré ponúka komukoľvek, aby ho chytil a začal viesť. Dať sa viesť bez overenia si kvalít toho, ktorému dávame do rúk naše lano je znakom nevedomosti. Ale VIERA je jasné poznanie. Slovan ani Árijec sa nedá viesť nevedomcami, pretože vyžaduje jasné odpovede na základe zdravomyslia. Tak čo, ponúkneme lano nevedomcom, alebo vykročíme na vlastnú cestu k našim koreňom?