Choď na obsah Choď na menu
 


Predchodca Vianoc-Kračún

Kračún (iné názvy: kračun, kračuň, koleda, koľada, hody) bol slovanský sviatok zimného slnovratu. S príchodom kresťanstva bol tento sviatok nahradený Vianocami. Všetky uvedené názvy znamenali u Slovanov pôvodne (a u niektorých Slovanov dodnes znamenajú) aj samotný zimný slnovrat, okrem toho u niektorých Slovanov dnes znamenajú Vianoce. Najstaršia zmienka o slovanských oslavách zimného slnovratu je v Sinajskom euchológiu (10. stor.) v podobe колѩда. V texte sa kritizujú tí, čo 1. januára chodia oslavovať koledu, ako to prv robili pohania. Zimný slnovrat je najmä oslavou slnka a boha s ním spojeného. Ďalším aspektom tohto sviatku je fakt, že počas zimného slnovratu sa hranica medzi našim svetom a svetom mŕtvych považovala za otvorenú (dobré aj zlé duše mŕtvych sa teda v tomto čase voľne pohybujú po svete). Z toho vyplývalo po prvé, že si Slovania v tomto období roka uctievali predkov. Toto uctenie malo veľa podôb, napríklad Slovania zvykli pri štedrovečernej večeri prestierať aj skonaným členom rodiny. Po druhé sa Slovania v tomto období roka museli chrániť pred zlými duchmi, vlkolakmi, vílami, čertmi a podobne, a to napr. nosením masiek, používaním cesnaku alebo veselými oslavami. Starí Slovania dokonca nechávali pred odchodom z domu na stole jedlo pre prípad, že by prišiel niekto cudzí – aby sa mohol najesť. Tento zvyk zostal živý, preto sa na Vianoce prestiera o jeden tanier navyše. Áno, je to pre prípadného pocestného.
Tak toľko slová o našich predkoch k dnešnému dňu
.

10868006_844730518903621_7225929497072427946_n.jpg