Choď na obsah Choď na menu
 


Severská-Vikingská mytológia a Asgard

 (foto dole pod článkom  )

Severská mytológia je súhrn povestí, legiend a predstáv o hrdinoch, bohoch, vzniku, účelu a konci sveta pochádzajúci od germánskych kmeňov obývajúcich Škandinávsky polostrov a jeho okolie. Ide napr. o Nórov, Švédov alebo Dánov, ktorých spája spoločná vikingská minulosť. Severský Panteón tvoria dve skupiny bohov, vojnoví Asovia a Vanovia spojovaní s plodnosťou. Okrem bohov existujú aj zlí obri, svetlí alfovia a tiež čierni alfovia (trpaslíci). V severskej mytológii tiež existuje pomerne nejasný systém deviatich svetov spojených svetovým jaseňom Yggdrasilom, v ktorých sídlia spomínané stvorenia, ľudia a duše mŕtvych.

Asovia predstavujú mladšiu skupinu bohov. Používajú mágiu gald, čo je mágia veršov a zaklínadiel. Centrom kultu týchto bohov bolo v švédskom meste Uppsala. Ich sídlo sa nazýva Ásgard; títo bohovia tiež pridelili ľuďom miesto, kde majú bývať. Asovia nie sú nesmrteľní, ale vďaka jablkám bohyne Iduny nestarnú. Väčšinu z týchto bohov čaká koniec pri Ragnaröku.

Vanovia tvoria polovicu spojeného severského panteónu. Kým asovia sú zameraní skôr na vojny a bojovanie, vanovia sa zameriavajú na plodnosť a prosperitu. Praktikovali seid, čo je rituálna mágia. Ich domovom je Vanaheim.

Na začiatku sveta existovala len priepasť Ginnungagap medzi Niflheimom na severe, ríšou chladu a hmly a Múspellheimom na juhu, ríšou ohňa. V Niflheime sa nachádzala všetkopohlcujúca studňa Hwergelmir, z ktorej vytieklo dvanásť riek, ktorých voda stále zamŕzala. Na túto masu ľadu začalo pôsobiť teplo z Múspellheimu a z kvapiek vzniknutých z roztápajúceho ľadu povstal mrazivý obor Ymir. Súčasne s ním vznikla na mlieko bohatá krava Audhumla, ktorej mliekom sa živil. Tá však začala olizovať slaný kameň (alebo aj slanú ľadovú kryhu), prvý deň z ľadu vystúpili vlasy, druhý deň hlava a tretí deň celý muž, praotec Asov Buri. Medzitým Ymirovi v ľavom podpazuší vznikol muž a žena, trením nôh o seba vznikol šesťhlavý obor Thrudgelm. Buri nevedno ako splodil syna Bora, ktorý si vzal za manželku obryňu Bestlu, dcéru obra Bolthorna a spolu splodili troch synov menom Odin, Vili a Vé. Tí videli ako sa z hermafrodita Ymira rodia stále noví obri a preto sa rozhodli zabiť jeho i jeho potomkov. V krvi zabitého praotca obrov sa utopili všetci obri až na Thrudgelmirovho syna Bergelmiho a jeho ženy. Mŕtve telo odtiahli Borovi synovia doprostred Ginnungagapu a začali z neho tvoriť svet. Z jeho mäsa vytvorili krajinu, z kostí hory, z krvi moria a rieky, z vlasov stromy a z mozgu oblaky. Do svetových strán postavili škriatkov nazývaných Ausbui, Westra, Sudre a Nord, a z Ymirovho obočia vytvorili múr chrániaci svet ľudí pred obrami. Nakoniec vyzdvihli na nebo jeho lebku a do nej uschovali ohnivú iskru z Múspellheimu čím stvorili Slnko. Ľudia vznikli tak, že keď Odin, Vili a Vé prechádzali po morskom pobreží, narazili na vyplavené stromy vdýchli im život. Prvý muž sa volal Ask ("jaseň") a prvá žena Embla ("jiva"). Jeden z bohov im vdýchol život, druhý im dal rozum a pohyb a tretiu podobu a zmysly. Potom sa bohovia odobrali do Ásgardu, ktorý spojili s Midgardom, svetom ľudí, dúhovým mostom nazývaným Bifröst.

Ragnarök je označenie pre koniec sveta, zánik bohov, poslednú bitku mocností dobra a zla. Podľa legendy má svet byť opäť obnovený, pretože prežije osem dobrých bohov a jeden ľudský pár, ktorý sa pred nebezpečím ukryje v kmeni stromu Yggdrasil. Po smrti sa bohovia, či obyčajní ľudia mohli dostať na dve miesta:

  • Vallhala - je to vysoká sieň v Ásgarde, kde sa dostali len duše mŕtvych bojovníkov, ktorý zahynuli priamo v boji. Žili tam s Odinom a Valkýrami.

  • Helheim - je v podstate ríšou mŕtvych, ktorú stráži Hel. Do tejto ríše sa dostávali duše, ktoré zomreli na starobu alebo v dôsledku choroby. Údajne sa odtiaľ nedalo dostať, pretože Helheim obklopuje rieka Gjöll vytekajúca zo studničky, ktorá sa nachádza priamo pri koreňoch Yggdrasilu.

Yggdrasil je svetový strom, večne zelený jaseň, ktorý je obrazom celého kozmu. Pred dávnymi časmi asovia zabili praobra Ymira a z jeho mŕtveho tela utvorili všetky jestvujúce veci. Yggdrasil je prvý strom, ktorý zasadili - je najväčší a najkrajší zo všetkých stromov, aké kedy rástli. Jeho koruna sa rozprestiera nad všetkými Deviatimi svetmi. Na vrchole sedí obor Hräswelgr v podobe orla a trepotaním svojich krídel vytvára vietor. Medzi jeho očami sedí jastrab Vedrfölnir.

Deväť svetov predstavuje svety spojené v korune stromu Yggdrasil. Ohľadom usporiadania panuje veľa teórií a pochybností, ale najpravdepodobnejšia je táto:

  • Nad zemou:
    • Álfheim- zem svetlých alfov (elfov)
    • Ásgard - sídlo asov
  • Stred:
    • Midgard - „stredozem“, svet ľudí
    • Vanaheim - zem vanov (na západ od Midgardu)
    • Jötunheim - zem obrov (Jötunov, na východe)
    • Múspellheim - ohnivý svet, domov ohnivých obrov
    • Niflheim - svet ľadu, domov prvých obrov
  • Pod zemou:
    • Svartálfheim - sídlo šk, čiernych alfov
    • Helheim - ríša mŕtvych, vládne tu bohyňa Hel

 

Tak ako v každej mytológii, aj tu môžeme hovoriť o niekoľkých doteraz známych bohov, či bôžikov. Je pravda, že ich je oveľa menej ako bohov z gréckej, či rímskej mytológie, ale stále si ich pamätáme. Tu sú najznámejší z nich:

  • Odin je najhlavnejší boh v severskej mytológii a vládca Ásgardu. Patrí do božského rodu Ásov a je spájaný najmä s múdrosťou, vojnou a smrťou, ale aj s mágiou, básnictvom a veštením. Spolu so svojimi bratmi (Vili a Vé) stvoril ľudstvo a darovali im dych a tým aj život. Je zobrazovaný ako mohutný starec len s jedným okom. O to druhé prišiel pri pití z Mírmirovho prameňa (v niektorých legendách je to Mímirova studňa), za čo získal "múdrosť vekov". Ako mnohí bohovia, aj on mal veľa potomkov, či už s inými bohyňami alebo smrteľníčkami. Odinovi sa pripisuje aj vlastníctvo rôznych artefaktov, z ktorých najznámejšie sú oštep Gungnir, ktorý nikdy neminie svoj cieľ, čarovný prsteň Draupnir, z ktorého sa každú deviatu noc objavuje ďalších osem prsteňov. Nevlastnil však len artefakty, ale aj zvieratá, ktoré mu robili spoločnosť. Medzi nimi bol aj osemnohý kôň Sleipnir, dvaja vlci a dva havrany. Preto bol tiež na rôznych rytinách a obrazoch ako prorok s havranom na pleci. Údajne zomrel v boji s vlkom Fenrirom, ktorý ho prehltol. Pomstil ho jeden z jeho synov, najčastejšie sa v legendách v spojení s touto udalosťou skloňuje meno jeho syna Vídara. Je po ňom pomenovaná streda (v angličtine Wednesday), kvôli dňu Wódnesdæg, čo bol Odinov deň.

  • Thor je synom Odina a jeho tretej ženy bohyne Jörd (Fjörgyn). Po Odinovi je to druhý najvýznamnejší boh. Je bohom hromu, blesku a rozumu. Tiež je najmocnejší zo všetkých ľudí, ale aj bohov. Jeho manželkou je bohyňa Sif, s ktorou má jedinú dcéru Trúd. Má ešte dvoch synov, ale tých má s obryňou. K jeho najznámejším zbraniam a znakom patrí kladivo Mjöllnir, s ktorým zabíjal obrov. Je neuveriteľne ťažké, takže jediný kto ho zodvihne je on a jeho syn Magni. Na nepriateľa ho vrhá v podobe blesku a po neomylnom dopade sa mu vracia späť do ruky. Aby ho mohol chytiť, má tiež rukavice a opasok sily, ktorý jeho nesmiernu silu ešte zdesaťnásobuje. Neslúži však len na boj, ale aj na oranie pôdy, čím zvyšuje jej úrodnosť. Podľa legiend zahynul v boji s obrovským hadom, s ktorým sa navzájom zabili. Údajne bol po boji schopný prejsť len pár krokov, kým padol k zemi mŕtvy. Podľa neho je pomenovaný štvrtok (v angličtine Thursday), pre ktorý sa stal základom práve jeho meno Thor.

  • Sif je bohyňou obilia, úrody a plodnosti. Je ženou Thora a podľa legiend bola nesmierne krásna, na čo veľmi žiarlil Loki. Povráva sa, že raz v noci jej ostrihal vlasy (čo sa v tých dobách považovalo za najväčšiu potupu ženy). Thor to však zistil a prinútil ho, aby jej vlasy nahradil parochňou z rýdzeho zlata. Tieto vlasy potom mali zázračnú vlastnosť dorastania.

  • Freya je bohyňou plodnosti, úrody, lásky a krásy, taktiež aj bohyňou vojny a čarodejníctva. Rôzne zdroje ju spomínajú ako kňažku bohov, ktorá najlepšie ovládala mágiu Vanov. Odinou oficiálnou manželkou bola síce Frigg, ale práve Freya bola jeho partnerkou a spolu s Odinom padne aj v boji. Údajne len o okamih skôr ako on.

  • Frey je bohom plodnosti (rovnako ako jeho sestra Freya), mieru a prosperity. Povráva sa, že je najušľachtilejší zo všetkých bohov a tiež najkrajším. K jeho znakom patrí okrem stoporeného mužstva aj čarovný meč, ktorý vie sám bojovať, zlatý kanec a loď. O meč ale neskôr prišiel kvôli láske. Niektoré legendy uvádzajú, že bol patrónom tých, ktorým okolie neprialo lásku, čiže bol aj patrónom tajných svadieb. Podľa súrodencov bol pomenovaný piatok (v angličtine Friday), kvôli Freyinmu dňu (Frey's day). Každý zdroj však tento deň pripisuje niektorému inému súrodencovi. Raz je deň pripisovaný Freyovi, inokedy Freyi.

  • Loki je boh klamstva, podvodov a úskokov. Je tiež polovičným obrom. Uzavrel pokrvné bratstvo s Odinom a striedavo bohom pomáha, ale škodí. V rozhodujúcej bitke (v Ragnaröku) sa postavil na stranu obrov a bojoval proti bohom. S obryňou Angrbodou splodil vlka, ktorý zabil Odina, aj hada, ktorý zahubil Thora. Vedel meniť podoby, takže niekedy bohovia ani nevedeli, že sa s ním rozprávajú. Zavrhnutý Odinom bol až potom, čo zosnoval smrť boha Baldra. Bol priviazaný vnútornosťami jedného zo svojich synov k stromu, kde naňho mal naveky kvapkať hadí jed. Nestalo sa tak len vďaka jeho žene obryni Sigyn, ktorá jed zachytávala do misky. Keď ale potrebovala misku vyliať, trpel Loki neuveriteľnými bolesťami len preto, že naňho dopadlo pár kvapiek jedu. Bolesti údajne boli také strašné, že jeho stony a krik spôsobili zemetrasenia. Zahynul v boji s bohom Heimdallrom, s ktorým sa navzájom zabijú.

  • Baldr je synom Odina a Frigg, tiež boh plodnosti a jari. Vynikal krásou, ale aj láskavosťou a mierumilovnosťou, za ktorú ho ľudia uctievali ako boha dobra a mieru. Obľúbený bol však aj medzi bohmi, jediný Loki ho nenávidel. Nakoniec zosnoval jeho smrť - naviedol Baldrovho slepého brata Höda, aby vystrelil šíp z imela, ktorý jediný ho mohol zabiť. Keďže Baldrova matka Frigg poznala tragický osud svojho syna, prinútila všetky rastliny prisahať, aby mu neubližovali. Jediné imelo neprisahalo, o čom sa dozvedel Loki a zneužil to. Baldr bol jediný boh, ktorý zomrel ešte pred Ragnarökom.

  • Frigg je najvyššou z bohýň, manželka Odina a je považovaná za matku Asov. Bohyňa manželstva, materstva, plodnosti, lásky, domáceho krbu a oblohy. Bola uctievaná ako ochrankyňa manželskej lásky a žien v domácnosti. Vie predpovedať budúcnosť,  liečiť choroby a zranenia. Jej symbolom je zväzok kľúčov.

  • Höd je slepým bohom zimy a brat Baldra. Bol nesmierne silný, ale kvôli svojej slepote nikdy nevlastnil žiadnu zbraň.

  • Týr je bohom vojny, odvahy a nebojácnosti. Pravdepodobne bol adoptívnym synom Odina. Len on jediný sa nebál kŕmiť mocného vlka Fenrira, čím sa vlastne stal jeho pestúnom. Neskôr bol považovaný aj za boha práva, špeciálne za boha prísahy. Táto povera vznikla potom, čo mu vlk Fenrir odhryzol pravú ruku, ktorou vlkovi prisahal. Ostatní bohovia túžili vlka pre jeho moc spútať, aby tak odvrátili zlo, ktoré od neho hrozilo. Navrhli preto vlkovi, aby si dobrovoľne nechal nasadiť putá, ktoré by mohol ľahko roztrhnúť a tým dokázať svoju silu. Vlk prisľúbil pod podmienkou, že jeden boh odprisahá pravdivosť slov a svoju ruku má vložiť do jeho papule. Týr nevedel o tom, že je to pasca až dovtedy, kým vlka nespútali. Hneď na to zistil, že putá sú v skutočnosti začarované a on sa z nich nikdy nevymaní. Za trest preto Týrovi odhryzol ruku. Po Týrovi bol pomenovaný utorok - jednou z podôb jeho mena je Tiu a deň zasvätený jeho osobe sa označoval ako Tiu's day, z čoho neskôr vznikol Tuesday.

  • Heimdall je najpodivuhodnejší boh zo všetkých. Dodnes sa zachoval ako strážca Ásgardu a dúhového mostu známeho pod názvom Bifröst. Čo sa týka vzhľadu, bol statný, silný a vytrvalý, vďaka čomu nemusel takmer vôbec spať. V noci vidí rovnako dobre ako cez deň a na celé míle ďaleko. Sluch má taký dobrý, že počuje rásť trávu a zuby má z rýdzeho zlata. Na večné časy je na stráži. Keď zaduje na svoj roh Gjallarhorn, oznamuje tým začiatok Ragnaröku. Ostáva bojovať ako posledný a pokorí odvekého nepriateľa, ľstivého Lokiho. Podľa niektorých legiend Heimdall v tomto boji predstavuje dážď a Loki oheň.

  • Hel je tajomnou bohyňou, ktorá vládne v Helheime, ríši mŕtvych. Je dcérou Lokiho. Do jej ríše, ktorá sa po nej volá Hel, prídu duše všetkých tých, ktorí nezomreli hrdinskou smrťou na bojisku. Jej zjav je vraj príšerný. Je vysoká a jedna polovica tela patrí normálnej žene a tá druhá hnijúcej mŕtvole. Uprednostňuje samotu, ale ak už sa vydá niekam preč zo svojej ríše, vždy vysadne na chrbát trojnohému koňovi.

  • Aegir je vládcom morí. Patrí k veľmi pohostinným bohom. Povráva sa, že čaše v jeho dome vždy pretekajú medovinou.

  • Rán je bohyňou búrok a ženou Aegira. Vlastní obrovskú sieť, ktorou k sebe priťahuje duše utopených, ktorý s ňou naveky žijú v jej podmorskom kráľovstve.

  • Ull je bohom lovu a bohatej úrody, niekedy tiež považovaný za boha jasu a denného svitu. Bol vynikajúci lukostrelec a lyžiar, kvôli čomu ho niektoré legendy označujú za boha zimy a snehu. K jeho znakom patrí spravodlivosť. Bol strážcom prísah zložených pri jeho prsteni.

  • Njörd je považovaný za boha rybolovu, bohatstva a moreplavby. Tiež považovaný za boha vetra. Známy je najmä tým, že sa nemohol dohodnúť so svojou ženou, kde budú žiť. On, ako boh moreplavby, miloval more a chcel žiť tam. Ale jeho žena Skadi túžila po horách. Nakoniec sa dohodli na kompromise a deväť dní žili na mori a deväť zase na horách.

Rovnako ako v každej inej mytológii, aj v tej severskej existovali bytosti, ktoré síce neboli bohmi, ale boli rovnako významné, či známe. Sú medzi nimi aj tieto:

  • Garm je pekelný pes strážiaci Helheim. Má štyri oči a hruď presiaknutú krvou, pretože sa živí mäsom a krvou všetkých mŕtvych ľudí. Garm je často porovnávaný s trojhlavým psom Kerberom z gréckej mytológie.

  • Dísy sú ochranné bohyne spájané s vegetáciou, ale aj so smrťou. Sú to len nižšie ženské bohyne a patria medzi ne Norny a Vlakýry.

  • Norny sú nižšie ženské bohyne. Medzi najvýznamnejšie patria tri sudičky: Urd (Osudová), Verdandi (Stávajúca sa) a Skuld (Čo musí byť), ktoré zastupujú minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Ich úlohou je tkať wyrd, teda pavučinu osudu. Najznámejšia z nich je práve sudička Skuld, ktorá s Valkýrami vyberá duše padlých vojakov, ktoré odprevádzajú do Vallhaly.

  • Valkýry sú krásne, ale nebezpečné ženy - bojovníčky, ktoré sú ozbrojené štítmi, oštepami a prilbami. Do boja jazdia na okrídlených koňoch. Slúžia Odinovi. Podľa jeho pokynov riadili boj, strážili bojovníkov, alebo ich nechávali padnúť. Mali moc vyvolávať mŕtvych a určujú víťazstvo. V čase mieru žijú vo Vallhale a obsluhujú a obšťastňujú bojovníkov. 

  • Einherjovia sú vlastne duše mŕtvych bojovníkov žijúcich vo Vallhale. Za svoje hrdinstvo získali veľmi pokojný život plný rozkoší. Žili z mäsa a slaniny z neustále ožívajúceho kanca Saehrimniho a medoviny od kozy Heidrún. Spoločnosť im robili Valkýry.

  • Kraken je obrovský hlavonožec, ktorý má silu stiahnuť aj tú najväčšiu loď do hlbín oceánu. Kvôli svojej veľkosti bol často považovaný za ostrov, čo sa stalo osudným nejednej lodi. V súčasnosti je známy vďaka "filmovej podobe" vo filme Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža.

  • Elfovia sú podľa severskej mytológie druhom čarovných duchov. Pôvodne boli známi ako Alfovia, alebo Álfovia. Rozdeľovali sa na svetlých elfov (ljósálfar), ktorí boli vysokí, krásni, jemnými rysmi, tmavými vlasmi a špicatými ušami. Väčšinou obývajú lesy alebo opustené pláne a žijú s úrody prírody. Druhú skupinu tvoria tmaví, alebo tiež čierni, elfovia (svartálfar). Nikto nevie ako vyzerajú, ale pravdepodobne sú nízkeho vzrastu a majú špicaté uši. Keďže žijú pod zemou, sú často označovaní za škriatkov alebo permoníkov, ale nie sú to trpaslíci. Niektoré legendy označujú elfov za druh víl, alebo sa za bytosti, ktoré žijú s vílami ako jeden národ pod vládou Kráľovnej víl. Všetky zdroje sa však zhodujú na tom, že majú niečo spoločné s prírodou alebo lesmi.

  • Trollovia sú potomkami obrov, alebo priamo obori. Najčastejšie žijú v lesoch, číhajú okolo ciest, alebo sa skrývajú pod mostami. Sú veľkí, nesmierne silní, ovládajú škodlivé kúzla a väčšinou požierajú ľudí. Troll ako bytosť je veľmi jednoduchý, ba až hlúpy a s najväčšou radosťou škodí ľuďom. 

  • Berserkovia bolo označenie pre severských bojovníkov, ktorí sa vyznačovali svojou zúrivosťou v boji. Pred bojom často jedli určitý druh byliny, ktorý spôsobovala neovládateľný hnev, tiež nevnímali bolesť zo zranení a oplývali nadľudskou silou. Väčšinou sa to ale dedilo z generácie na generáciu, bol to skôr druh choroby. V bitve boli často do pol tela, niekde sa odievali do kožušín z medveďov alebo vlkov. Na tieto zvieratá sa dokonca vedeli premeniť. Pred samotným bojom upadali do bojovej extázy, keď ohrýzali okraje vlastných štítov a stávalo sa, že vznikol boj aj medzi berserkmi samotnými. (Ak vám je slovo berserk známe, nečudujte sa. Známa autorka Patricia Briggs, autorka známej série o Mercedes Thopsonovej alebo série Alfa a Omega, touto "schopnosťou" obdarila  jednu zo svojich postáv.)

  • Trpaslíci sú čarovné bytosti malého vzrastu, v maximálne výške 1,5 m. Nechávajú si narásť dlhé brady a väčšinou bývajú trochu objemnejší. Sú veľmi ťažkí a tiež silní a odolní. Milujú prírodu, no najviac tú nežijú. Žijú predovšetkým v horách pokrytých snehom a domy si robia v skalných stenách. Vyžívajú sa v hľadaní drahých kovov, stavajú rozsiahle podzemné sály plné zlata, či drahých kameňov. Sú dobrými bojovníkmi.

  • Wyvern je legendárne okrídlené dvojnohé plazie stvorenie. Je považovaný za druh draka, takže je väčšinou zobrazovaný ako okrídelný drak. Občas má orlie drápy alebo blany na krídlach. V niektorých legendách sa píše, že wyverna stvorila bohyňa Hel a jeho poslaním bolo pojedianie mŕvych tiel hriešnikov. Povráva sa, že raz uhryzol samotného Odina, za čo ho vládca vyhnal do ľadovej tundry, kde mal byť na večnosť uväznený v polárnom ľade.

 

Zdroj: www.sk.wikipedia.org

 

 

Náhľad fotografií zo zložky Severská mytológia a Asgard