Choď na obsah Choď na menu
 


Druidi v histórii a dnes

Druidi v histórii a dnes  
   
V tomto článku zverejňujem svoj osobný a iste v mnohom netradičný názor na druidov a  dejiny okolo nich.  
   
Kelti – ľud druidov  
   
Pojem druid je neodmysliteľne spojený s keltským národom. Postavme si hneď na začiatku otázku, čo je to keltský národ.

„Napriek tomu ešte stále vieme veľmi málo o príchode Keltov. Isté je iba to, že sa neprisťahovali, lež vznikli v procese biologického a kultúrneho splývania, ktorý ešte nemožno presne analyzovať.“

 Rudolf Pörtner, Kým prišli Rimania
 
   
V roku 1985 vyšiel na Slovensku preklad knihy Gerharda Herma Kelti. Autor dokázal s vedeckým náhľadom dať do súvisu mozaiku rôznych archeologických zistení, dobových prameňov či mýtov. Nasledujúce riadky sú zhrnutím poznatkov získaných hlavne z tohto diela.  
   
Vznik národa ktorý by sme už mohli považovať za keltský môžeme datovať okolo roku 1000 p.n.l. v malom území okolo Alsaska – Lotrinska. V roku 400 p.n.l. už atakovali grécke a rímske územie. V 3. storočí boli Kelti rozšírení od Atlantického oceána až po Karpatskú kotlinu, neskôr prenikli až do dnešného Turecka. Potom sa dostali pod tlak medzitým stále mocnejúceho Ríma z juhu a barbarských Germánov zo severu. Tento tlak keltské kmeňové spoločenstvo zatlačil v prvom storočí už len na územie Škótska a Írska. Posledné zbytky keltských národov je u nás možné vystopovať v púchovskej kultúre (archeologický termín pre okolie, kde sme mali SWPZ) do roku 180 n.l. Vtedy zbytky keltských kmeňov počas vojen Rimanov s Markomanmi a Kvádmi definitívne splynuli, prípadne odišli s Rimanmi do Panónie.  
   
Obsadenie toho územia trvalo cca 800 rokov, zdanlivo dlhá doba. Ako keby sa od čias Matúša Čáka Trenčianskeho do roku 2012 rozšírili obyvatelia Uhorska po celej Európe. To ale aj tak nejde dosiahnuť len vojenskými prostriedkami. Napoleon či Hitler sa dostali od Atlantiku až k Moskve za niekoľko rokov ale nepobudli tam dlho. Ich ríše vznikali rýchlo a ešte rýchlejšie zanikali. Mnohí iní ovládali veľké územia ale dokázali vytvoriť niečo ako národ len vo veľkosti dnešných národných štátov. Britské spoločenstvo národov je zbytok nedávnej rozsiahlej ríše, ale Indovia sa aj tak nezapíšu do dejín ako Briti a ani na Talianov sa dnes nedívame ako na Rimanov.  
   
To čo sa udialo v Európe medzi 10. až 3. storočím p.n.l. nie je dielo meča. Vojny samozrejme boli, historici zo Stredomoria ich zaznamenávali podobne ako dnešný bulvár samozrejme prednostne. Tým vzniká v súčasnosti dojem, že celý územný rozmach Keltov bol dôsledkom dobyvačných ťažení.  
   
Keď si predstavíme vtedajšiu krajinu, stále ešte na mnohých miestach divokú, slabé poľnohospodárstvo, každý klasický dobyvateľ sa skôr či neskôr dostane do situácie, keď je nemožné dobyté územia udržať. Zistili to aj Rimania, ktorých ríša bola možno rovnako veľká ale v plnej sile vydržala oveľa menej.  
   
Čo teda udržalo územia po tak dlhý čas? Nedobíjali sa len vojnou, alebo ak aj vojna bola, bojovalo sa s vládnou elitou kmeňov, ktorých „ľud“ často vnímal Keltov nie ako dobyvateľov ale ako prísľub budúcnosti. Preberal ich, pre nich prijateľnejšiu kultúru.  
   
Predpokladám, že úloha druidov v celom procese bola väčšia, než úloha vojakov. Vojaci mohli dobyť, vojaci museli chrániť, ale králi či náčelníci museli nutne zorganizovať hospodársky život v spoločnosti. A práve pri tom sa neobišli bez druidov. Nešlo už civilizáciu kočovných pastierov ale o prvých poľnohospodárov. Druidi ako ľudia oplývajúci študovanou múdrosťou tej doby, ľudia znalý praktickej mágie boli prirodzenými autoritami.  
   
Druidi – kňazi keltského ľudu  
   
Z dnešného pohľadu zabezpečovali akúsi ochranu hospodárskeho potenciálu územia. Zabezpečovali právo tak, aby tvorca hodnôt ich mohol naďalej tvoriť, bránili prienikom myšlienok z kultov, ktoré dávali ženám podradnú úlohu. Druidi vedeli dať spoločnosti myšlienku, vedeli ju stmeliť, vedeli jej dať smer. Často práve oni zastavili malicherné spory miestnych vládcov, ktoré mohli prerásť v zničujúcu vojnu (Diodóros Sicilský (60. - 30.pr.n.l.)). Dnešná permanentná politická kríza na Slovensku je dôsledkom nedostatku čo i len jedného politika aspoň s niektorými vlastnosťami druida na politickej scéne.  
   
V čom spočívala autorita a moc druidov? Čo hovoria historické pramene? Druidi boli najvyššou vrstvou spomedzi keltských kňazov. Ovati, bardovia tiež mali v spoločnosti úctu ale to čím sa od nich líšili druidi nebolo nič iné ako znalosť praktickej mágie. Kelti ich magické schopnosti pragmaticky využívali v úlohách najvyšších sudcov, liečiteľov, prírodovedcov či staviteľov.  
   
Aký by bol iný dôvod živiť niekoho počas 20 rokov usilovného učenia a zasväcovania systémom majster – žiak ? Nešlo pritom o deti nejakých „horných desaťtisíc“ ako sa tomu deje dnes. Druidi keď si osvojili učenie jedného majstra, hľadali iného. A samozrejme po dosiahnutí zasvätenia, učili svojich nasledovníkov. Na základe znalostí telesných a duševných cvičení zvaných wyda a dožívali dvojnásobku ba aj viac priemerného života tej doby.  
   
Grécky filozofi považovali druidov za najmúdrejších ludí sveta. Praktická mágia a filozofia je predsa len iný level. Boli považovaný za skúpych na slovo. Keď sa Diogenés Laertios (3. stol. př. n. l.) spýtal na podstatu ich učenia, dostal jednoduchú odpoveď: „Učíme, že je třeba ctít bohy, nepáchat nepravosti a vždy se chovat čestně“. Dobové pramene zaznamenávajú aj inú, nielen na vtedajšiu dobu nezvyklú vec – ekologické myslenie druidov. Aj vďaka nemu nestavali monumentálne chrámy a ich malé svätyne boli zasadené do čo najmenej poškodenej prírody. Môžete namietnuť a čo Stonehenge? Áno, druidi v ňom robili obrady a stále aj robia. Ale tú stavbu zdedili po staršej megalitickej kultúre. Druidi nepotrebovali nahradiť chýbajúci obsah honosným obalom ako iné náboženstvá, oni totiž obsah vlastnili v sebe samých.  
   
Z dejín sa dostalo do povedomia aj niekoľko omylov. Sporné je zberanie Imela bieleho z dubov tak ako ho uvádza Plínius st., zlatým kosákom. Imelo biele sa na dube nevyskytuje, To čo na dube považujeme za Imelo je Imelovec. A ten je zase druhom kontinentálnym, nevyskytuje sa v západnej časti Európy.  
   
A tiež chýba dôvod používať kosáky zo zlata na sekanie vetvičiek imela. Myslím, že v dobe železnej by som použil pevnú železnú dýku a nie neobratný kosák z mäkkého materiálu. A snáď by sa aspoň jeden zlatý kosák či jeho zbytky podarilo kdesi objaviť archeológom.  
   
 Ľudské aj zvieracie obety ako akési denné rituály druidov tiež nezapadajú do obrazu toho čo o druidoch vieme.  
   
Druidi však svoje učenie nezapisovali, ale predávali si znalosti ústne. Znie to pre nás nepochopiteľne ale má to svoj dôvod. Nebude to len pre obavy zo zneužitia učenia. Nakoniec, klúčové pasáže by sa mohli v knihe nejakým spôsobom šifrovať, aby pred nepovolaným ostali skryté. Skôr išlo o neefektívnosť takto ukladaných informácií. Josef Veselý vydal 3 knihy mágie, kde zozbieral úctihodný počet magických návodov rôznych autorov. Kto z nás po prečítaní konkrétneho návodu vie príslušnú magickú operáciu úspešne uskutočniť? Ak tak, tak až po čase, keď si osvojí niečo, čo sa písmenami vyjadriť nedá. Dnes vo svete, keď zaznamenané vety vieme pastovať, vieme tlačiť knihy od 1ks po milióny kusov je situácia iná. V čase druidov bolo zaznamenávanie dôležitých poznatkov zbytočné. Čitateľ by bez majstra aj tak text nepochopil. Drudi tiež očakávali, že zapisovaním vecí sa vyhnú dogmám, ktoré by tak znemožnili ich učeniu reagovať na zmeny vo svetoch viditeľných či neviditeľných.  
   
Druidi v odboji  
   
Druidské učenie nemohlo byť rímskymi vládcami a hlavne ich neskoršími kresťanskými nasledovníkmi posudzované ináč ako „extrémistické“, pretože ideály druidov boli (a stále aj sú) v rozpore s ich potrebou spoločnosť ovládať, kastovať, potláčať práva žien, a celkovo považovať ľud ako zdroj pre svoj osobný prospech. Preto už cisár Tiberius začal veľmi kruté prenasledovanie druidov, ktoré pretrvalo celý stredovek. Napriek tomu, že sa druidi utiahli do ilegality, strach z moci ich poznania doviedol kresťanskú cirkev do inkvizičného temna. To temno síce zničilo pár druidov a rádovo viac ľudí buď duševne chorých ale niekomu zavadzajúcich. Kresťanstvo ako také zaplatilo za to privysokú daň. Stratilo obsah do takej miery, že ani veľkolepé katedrály, či prostá viera bežných ludí ho nedokázala vrátiť spať. Zákonite kresťanstvo porazila iná viera – viera vo vedu, ateizmus.  
   
Ale kresťanstvo sa neobávalo druidov celkom zbytočne. Druidi s použitím síl prírody skomplikovali vylodenie Cézarových vojsk v Británii. Traduje sa, že aj Cézar samotný bol prekliaty druidom a dôsledkom tohto prekliatia boli rozbroje, čo viedli k jeho vražde.  
   
Druidi v obrade zlorečenia sa snažili zbaviť nehodných a nespravodlivých vládcov. Údajne bolo treba mať severný vietor a hlohový ker za chrbtom a tvár otočenú k miestu, kde prebýval král. Kliatba sa vzývala do kameňa ktorý sa držal spolu z hlohovou vetvičkou v zlorečenie nezaslúžené, zasiahlo miesto kráľa spätným odrazom práve dotyčného druida. Ak by niekto chcel na túto tradíciu nadviazať v súčasnosti, „kráľov“ teda politikov či rôzne „gorily“ v pozadí má k dispozícii x. Prípadnému spätnému odrazu by som sa moc divil.  
   
Druidi ovládali magické praktiky dnes už možno neznáme. Zrejme ich zdedili po starej megalitickej civilizácii čo vybudovala Stonehenge. Druidský vietor (ultrazvuk či infrazvuk?) vnášal zmatok do nepriateľských oddielov. Aj dnes by sme za použitia zvukovej techniky vedeli rozprášiť oddiel jazdectva.  
   
Povesti o premenách druidov na zvieratá budú skôr odrazom ich schopností pohybovať sa vedome v astrále alebo prenosu vedomia do žijúcich zvierat, tak ako ho popisuje František Bardon. Ale aj prenos obrazov z astrálu cez davovú sugesciu sa nedá vylúčiť.  
   
Prečo sa však svet druidov ocitol v skaze ? Druidi síce zhŕňali vedomosti, vedeli ich uplatniť ale podcenili potrebu práce s pospolitým keltským ľudom. Bežní Kelti žili svoje šťastné životy, prežívali deň za dňom a to čo chýbalo v čase rozhodujúcom bola disciplína. K udržaniu slobody je potrebná zodpovednosť a bez sebadisciplíny niet zodpovednosti. Nejednu vyhratú bitvu stratili Kelti pre svoju nedisciplinovanosť.  
   
Vtedajší Rím bol oproti keltskej spoločnosti iným typom spoločnosti. Rímska spoločnosť mala v sebe isté prvky pripomínajúce fašizmus 20 storočia. Išlo o spoločnosť postavenú na disciplíne drsne vynucovanej a hlavne na oddanosti vodcovi - cisárovi. Tak ako sa v roku 1940 zosypalo demokratické Francúzko pred nacistickým Nemeckom, tak zanikal keltský svet od kmeňa po po kmeň, z jednej strany tlačený rímskymi výbojmi a z druhej divoko žijúcimi Germánmi.  
   
Druidi dnes  
   
Druidi dnes pôsobia buď ako eklektickí, teda samostatne, alebo sú združený do rádov. Keďže pôsobím mimo rádu, nemám o činnosti rádov veľké poznatky. Existujú rády tajné -vnútorný kruh a rády verejné - vonkajší kruh. Samozrejme poznatky mám len o tých druhých, verejných.  
   
Existuje svetové spoločenstvo druidov - Cairdeas Mor Shaoghal nan Druidh in Gaelic.  
   
Z mnohých druidských rádov spomeniem v úvode tie ktoré pôsobia v Českej republike:
- Order of Bards, Ovates & Druids (OBOD),
- Iar nDraíocht Féin: A Druid Fellowship (ADF)
 
   
A pre zaujímavosť niekoľko ďaľších:
- International Grand Lodge of Druidism (IGLD)
- The British Druid Order (BDO)
- Starodávný Druidský řád (od r. 1717)
- Ancient Druid Order/British Circle of the Universal Bond
- Secular Order of Druids
- Druid Clan of Dana
 
   
Významná osobnosť svetových dejín a bojovník proti fašizmu sir Winston Churchill bol členom Albiónskej lóže Starodávneho rádu druidov v Oxforde. Od roku 2010 je vo Veľkej Británii druidizmus uznaný za oficiálne náboženstvo.  
   
Prax eklektického druida  
   
Prax je iste rôznorodá, tak ako sú rôznorodí druidi sami. Druidstvo sa považuje za náboženský smer nadväzujúci a obnovujúci tradície keltského náboženstva. Z pôvodného druidského učenia sa zachovalo veľmi málo poznatkov. Preto sa druidské učenie snaží za pomoci pôvodnej pohanskej mytológie a symboliky obnoviť tradíciu. Ide teda o nepriamy rekonštrukcionizmus. Prax jednotlivého druida môže byť viac či menej rekonštrukcionistická a zbytok tvoria modernistické prvky.  
   
Osobne vnímam rekoštrucionializmus ako základ a ten sa prejavuje výberom božstiev, s ktorými druid spolupracuje. Vo wicce sa stretneme s babylonskou bohyňou lásky a vojny Inannou či rímskou Dianou ale druid si iste vystačí so svojimi keltskými božstvami, ktorých má iste nadostač.  
   
Na druhej strane niet žiaden dôvod vyhýbať sa napríklad magickej praxi podľa F. Bardona či aplikovaniu iných poznatkov než tých druidských. Cieľ druida nech je druidský, božstvá keltské a prostriedky druida nech sú účinné.  
   
Panoramix dVolkov